Keď sa z papiera vyrábal textil

František DianSpoznávame RK7.4.2024

V Liptove, ale aj v iných oblastiach Slovenska, bola v domácnostiach zaužívaná výroba oblečenia z utkaného ľanového, konopného plátna zo srsti králikov – „angorákov“ a z ovčej vlny. Pokrokom bolo, keď ružomberská textilka na konci 19. storočia začala textilnú výrobu z dovážanej bavlny. Utkané bavlnené látky boli jemnejšie, farebne vzorované, ľahšie udržiavateľné v čistote. Stali sa obľúbené aj u najchudobnejších ľudí. Prišlo však obdobie vypuknutia 1. svetovej vojny a s ňou prerušenie dodávok bavlny do Rakúsko – Uhorska.

Na prechodné obdobie bola čiastočnou náhradou dovážaná americká bavlna. Časom aj tento zdroj suroviny vyschol. Armáda však pre spodné oblečenie a uniformy potrebovala  stály prísun textilu. Pri nedostatku bavlny aj ružomberská textilka hľadala východisko. Skúšali sa aj iné  rastliny využiteľné na spriadanie ako je žihľava. Dokonca v najzápadnejšej časti textilného areálu pokusne pestovali nemenovanú rastlinu, ktorú chceli využívať na spracovanie na nite. V Európe už bola skúšobná výroba textilu z nátronového papiera.

Aby textilka pre nedostatok suroviny  nemusela výrobu zastaviť, vedenie podniku začalo dovážať nátronový papier zo Švédska. V krátkom čase musela strojáreň prestavať krosná na alternatívnu výrobu z papiera. Po nabehnutí sa výrobe darilo. Denne v Rybárpoli vyrobili 5 000 kg papierového špagátu a 8 000 kg papierovej priadze. Majiteľ textilky Mautner sa rozhodol odkúpiť v tom čase stratovú Ružomberskú továreň na celulózu a papier, účastinnú spoločnosť (Solo) a prispôsobiť stroje k výrobe zo sulfitového baliaceho papiera na nátronový spriadací papier. Bolo to rozumné rozhodnutie a lacnejšia výroba, ako dovážať papier zo Švédska. Aj doprava bola jednoduchšia.  V roku 1917 bola denná produkcia 25 000 kg priadze a 15 000 kg špagátu. Prestavané tkáčske stroje spracovaním papiera na priadzu trpeli. Textilná výroba pre armádu pokračovala až do pamätnej bitky na Piave. 

Pre tisíce vojakov Rakúsko – Uhorska , medzi nimi množstvo Slovákov, sa Piava stala symbolom utrpenia. Rakúsko – Uhorská armáda hnala talianske vojsko a čakala skorý postup do Benátok a niektorí optimisti očakávali postup až do Ríma. Boje sa zastavili pri rieke Piave. Zlé zásobovanie armády, vlhko, hlad vzbudzovali medzi vojakmi nepokoje. A ešte niečo naviac. Vtedy sa stalo to, prečo látky z ružomberskej textilky vstúpili do dejín 1. svetovej vojny. Vojaci boli oblečení do uniforiem z utkaného papiera. V prenasledovaní talianskych vojakov museli prekonať rieku Piavu. Keď ich talianski vojaci v zúrivých bojoch hnali cez rieku späť, papierové uniformy nasiaknuté vodou sa začali rozpadávať. Vojakom ostalo iba to, čo pri prenášaní niesli nad hladinou vody. Z rieky vychádzali viac nahí, ako oblečení. Niektorých zachránili iba talianske sklady, kde našli oblečenie a konzervy potravín. Tak neslávne skončili textílie vyrábané z papiera. Po skončení vojny v roku 1918 boli textilné stroje spracúvajúce papier na textil v takom stave, že mnohé vyžadovali nákladné opravy, alebo vyradenie.

Nevieme, či aj v iných krajoch, ale Slováci na výrobu priadze z celulózy nezabudli. Po 2. svetovej vojne bolo všetkého málo a na prídelové lístky, vrátane ošatenia. Vynachádzaví ľudia, ak sa im podarilo, kupovali balíky vaty, spriadali na  nite a plietli svetre, šále, čiapky... Užívať ich mohli do prvého prania. Potom sa rozpadali. Možno to znie ako neskutočné rozprávanie, ale aj taký bol skutočný život po vojne.