Keď začali chodiť parovozy

František DianSpoznávame RK3.10.2021

Tak naši predkovia volali parné lokomotívy. Bola to významná udalosť nielen pre Ružomberok, Liptov, ale aj celé Slovensko. Železnica otvorila cestu na prepravu ľudí, tovaru do iných častí krajiny, do sveta. Vybudovaním Košicko-bohumínskej železnice /KBŽ/ sa pre ružomberské fabriky otvorili nové možnosti na obchodovanie.

Ak sa domnievame, že všetci ľudia prijali vlaky s nadšením, mýlime sa. Mnohí ľútostili za zabratými roličkami. Zemania videli narastajúcu konkurenciu lacnejších poľnohospodárskych produktov z dolniakov. Povozníci stratu možnosti prepravy tovaru a iní len odpor k niečomu novému, k technickému pokroku. Stávalo sa, že v zlosti ľudia vytrhávali vytýčené značkovacie kolíky pre stavbu, vyberali spod koľajníc podvaly, na koľajnice pokladali skaly, drevá... Až bol nútený ružomberský slúžny dňa 6. 10. 1871 nechať vybubnovať, že „koho prichytia pri čine, bude ako kriminálnik odvedený do väzenia a postavený pred súd...“

Po počiatočných , aj finančných problémoch sa po roku 1869 v oblasti Liptova výstavba rozbehla naplno. Ak si predstavíme, že úsek zo Žiliny do Popradu je asi 150 km dlhý, tak ho vybudovali za dva a pol roka !!! Prekvapia nás údaje o stavbe. Na celej stavbe pracovalo asi 17 000 robotníkov súčasne, v Liptove asi 10 000. Medzi nimi bolo 935 murárov, 2190 tesárov, 482 kamenárov, 738 mínerov, 152 lámačov kameňa a 953 remeselníkov. „Stavebnou technikou“ boli kone, voly, povozy, hunty, káry, fúriky, krompáče, lopaty a ľudské ruky. Železnicu stavali nielen Slováci, ale mladí muži aj z Česka, Sliezka, Nemecka a kamenári z Talianska. Ubytovaní boli po chalupách, gazdovských usadlostiach a odborní pracovníci v zemianskych kúriách.

Súbežne so stavbou železnice boli postavené aj železničné stanice v Ružomberku, Ľubochni a v Liptovskej Teplej. Pod stavbu železničnej stanice v Ružomberku dalo mesto pozemok a materiál na výstavbu. Pôvodná stanica mala byť drevená. Ale počas výstavby vedením KBŽ bolo rozhodnuté o výstavbe murovaných budov. Tak bola vybudovaná neveľká stanica z muriva a dreva. Keď na začiatku 20. storočia už priestorovo nepostačovala, v roku 1912 bola prestavaná a zväčšená podľa vzoru kúpeľných stavieb s hradenou konštrukciou.

Pamätným dňom bol 8. december 1871, kedy cez Ružomberok prešiel prvý parný vlak. Bol vypravený z Popradu 7. 12. o 23:25 hod. a do Žiliny dorazil 8. 12. o 6:00 hod. ráno. Priemerná rýchlosť vlaku bola 28 km/hod. Dňa 8. decembra 1871 bol v našej stanici vyvesený „poriadok chodenia vlakov.“ Na trati v roku 1882 denne premával jeden zmiešaný osobno-nákladný vlak a jeden nákladný vlak. Vlaky začali prepravovať aj poštu a poštové vozy ťahané koňmi – dostavníky zanikli. Bolo by veľa zaujímavostí o stavbe železnice napísať, ale priestor to neumožňuje. Veríme, že k tejto téme sa ešte v tomto roku vrátime.