Komjatná – najsevernejšia obec ružomberského okresu

František DianSpoznávame RK11.6.2021

Obec Komjatná je najsevernejšou obcou okresu Ružomberok. Nachádza sa pod severným úpätím Chočských vrchov. Súčasťou obce je aj osada Studničná, ktorú nájdete na ceste pred Komjatnou. Studničná je oproti zvyšku dediny o niečo vyššie položená. Najvyšším bod v Studničnej a najnižší bod v Komjatnej má prevýšenie štyristo metrov. Môže tak nastať raritný úkaz, že každá časť obce bude mať iné počasie.

V obci sa nachádza niekoľko zaujímavých skalných útvarov. Dominantou obce je majestátna skala, ktorú ľudovo nazývajú aj Hlavačka. Tento názov vznikol podľa jej tvaru, ľuďom totiž pripomínala ľudskú hlavu. Táto skala je často horolezcami využívaná ako cvičná. Skalné veže Deväť kostolov sa nachádzajú v miestnej časti Studničná. Toto pomenovanie sa vzťahuje na týčiace sa vežičky skalného brala, ktoré pripomínajú veže kostola. Pri príležitosti 415. výročia prvej písomnej zmienky o tejto miestnej časti obce bol v roku 2015 na vrchol skalného brala osadený kríž. Na toto skalné zoskupenie vedú lezecké cesty rôznej obtiažnosti.

Komjatnú obklopujú vrchy Ostré (v susednej dedine Švošov známy aj ako Hrdoš) a Kečky, pohoria Chočské vrchy a Šípska Fatra. K Hrdošnej skale sa viaže aj povesť, ktorú sme spomínali pri reportáži o obci Švošov. V okolí Komjatnej sa nachádzajú dve jaskyne. Jedna na úpätí Ostrého a druhá pod Kečkou. Podľa obyvateľov je vraj taká hlboká, že keď do nej hodíte skalku tak počuť ako udiera do strán, ale dopad nepočuť. Vraj tam kedysi chodili kačku, ktorá chvíľu potom vyplávala po Váhu.

Cez dolinu v ktorej sa Komjatná nachádza v minulosti prechádzala významná praveká obchodná cesta spájajúca Oravu s Liptovom. Na tejto ceste tu stál prícestný hostinec, pre ktorý sa vtedy používalo slovo „komňata“. Od tohto slova je odvodený názov obce Komjatná. V dokumentoch 16. storočia sa obec spomína pod názvami „Komnathna, Kownetna, Komnetna. Prvou písomnou zmienkou je listina z roku 1330. V obci bolo v roku 1536 desať sedliackych usadlostí. V nasledujúcich rokoch rýchlo pribúdali nové. V roku 1600 sa už spomína aj osada Komjatnej Studničná. Na tomto území boli odkryté viaceré archeologické nálezy z rozhrania mladšej doby bronzovej a halštatskej. Najvýznamnejším je nález 11 bronzových mečov.

Kostol sv. Gála stojaci na návrší v strede obce bol postavený v roku 1823. Na tomto mieste sa nachádzajú aj zakonzervované základy gotického kostola sv. Ducha, ktorý sa spomína v roku 1492 a zanikol v roku 1820. Ako archeologická lokalita je kultúrnou pamiatkou. Taktiež sa tu nachádza aj pamätná tabuľa. Pôvodný kostol bol postavený na strmej časti nad potokom, asi 50 m severne od dnešného kostola. Svah na ktorom stál bol nestabilný a pri jeho častom podmývaní sa ničili a oslabovali aj základy kostola. Na príkaz kráľovskej miestodržiteľskej rady bol kostol v roku 1820 uzatvorený a postupne prebiehala jeho deštrukcia. Koncom 20-tych rokov sa zrútil a obyvatelia materiál rozobrali na stavebné účely. V rokoch 1821 – 1823 bol vybudovaný nový kostol svätého Gála. Nedávno vznikol aj nový kostol v miestnej časti Studničná. Dovtedy obyvatelia Studničnej využívali na sväté omše miestnu malú kaplnku, keďže kostol v Komjatnej im je vzdialený viac ako dva kilometre. Stavba Kostola Nanebovstúpenia Pána trvala necelé dva roky.

Obec Komjatná patrí k väčším obciam ružomberského okresu. Počet obyvateľov je viac ako 1500, a podľa štatistík naďalej rastie. Obec sa rozvíja, čo dokazuje aj záujem mladých rodín o bývanie v tejto lokalite. Nájdete tu viacero spolkov, ako poľovníkov, dobrovoľných hasičov, športovcov, či folkloristov.