Krása z nití spletená

František DianSpoznávame RK17.10.2021

„Čipkaru, čipkaru, pre živého Boha,

či mi je na čepiec tá čipka hotová...“

Aj takýto text je zachovaný v slovenskej ľudovej piesni. Odrážal skutočný život a túžbu mladých žien pred výdajom. Bolo nepredstaviteľné, aby vo výnimočný svadobný deň nebol čepiec mladej ženy ozdobený čipkou. Kroniky obcí v minulosti zaznamenali, že krášlenie ženského oblečenia čipkami nie vždy bolo po vôli predstaviteľom obce. Videli v tom pýchu, ktorá sa s diablom snúbi. Pritom čipkárstvo v niektorých regiónoch bolo živiteľským remeslom a zabezpečovalo prežitie nejednej rodiny. Čipkárstvo a čipky sa zachovali ako súčasť bohatej ľudovej tvorivosti do súčasnej doby. Pani Iveta Zuskinová v publikácii „Liptovská paličkovaná čipka“ o histórii čipkárstva píše:

„Čipky boli veľmi dávno súčasťou dobového a historického oblečenia žien a mužov. Z prostredia vyšších spoločenských vrstiev sa paličkovaná čipka dostala aj do vidieckeho prostredia. Takmer vo všetkých kultúrnohistorických regiónoch na Slovensku vznikali charakteristické vzory ľudových pletených čipiek, ktoré sa odlišovali vzorom, farebnosťou, technikou vyhotovenia.“

Dobové kroniky zaznamenali, že v obciach dolného Liptova sa čipkárstvu venovali ženy v Černovej, Liskovej, Likavke, Lúčkach, Komjatnej, Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Osade...Najdlhšie sa čipkárstvu darilo v Liptovských Sliačoch, až do osemdesiatych rokov minulého storočia. Každá dedina, v ktorej plietli čipky, mala svoje osobitosti. Čipkárky z Liptovskej Lúžnej a Liptovskej Osady boli ovplyvňované čipkárkami zo Starých hôr a Španej Doliny. V najbližšom okolí Ružomberka sa plietli čipky s väčšími otvormi.

Zdalo by sa, že čipkárstvo ako remeslo vymrelo, stratilo opodstatnenie. Nie je tomu tak. Iba prešlo do nového formátu. Už nie ako súčasť oblečenia, ale ako umelecké stvárnenie, dekorácia, predmety pre skrášlenie interiéru. Tejto náročnej ručnej práci sa v Liptove venuje niekoľko žien. Jednou z nich je pani Ľubica Drusková z Lúčok. To bolo dôvodom, aby sme sa s pani Druskovou porozprávali o jej záľube – paličkovanej čipke, ktorej sa venuje popri práci. „Ako dievča si pamätám ako ženy v dedine plietli čipky. Vtedy ma to neoslovovalo, neupútalo. K čipkárstvu som sa dostala až neskoršie cez organizáciu žien v Lúčkach. Potom som zo záujmu absolvovala kurz čipkárstva, ktorý pripravili Kúpele Lúčky. Nasledovalo štúdium odbornej literatúry, vlastné pokusy a potom som sa paličkovaniu čipky plne oddala. Pripravovala som aj kurzy paličkovania pre deti, pre Liptovské múzeum. Svoje výrobky prezentujem na regionálnych podujatiach, ale najviac na Vlkolínci.“

Tých, ktorí sa s problematikou paličkovanej čipky stretajú po prvý raz, alebo príležitostne, iste zaujíma podstata náročnej mravenčej práce. Na pletenie čipky sa kedysi používali nite z bieleho ľanu, neskôr z bavlny buď biele, alebo farebné. Paličky vyrábali zručný rezbári z dreva slivky, čerešne, javora. „Ešte pred tridsiatimi rokmi sa dali kúpiť v PRIORE v Liptovskom Mikuláši. Podľa veľkosti čipky je treba aj 70 párov paličiek, vankúš, nite, špendlíky a dlhé hodiny práce...“ Upletenie jednej čipky trvá aj týždne. Závisí od veľkosti a času, ktorý pleteniu venujeme. Pani Drusková pletie z čipky dečky, prestierania, obrazy, vajíčka... Je pokračovateľkou pomaly zabudnutej ľudovej remeselníckej výroby. Pomáha zachovať tradíciu dávneho remesla a ľuďom vo svojich výtvoroch prináša kúsok krásy, umenia a estetického zážitku. Veď posúďte a spoznajte výsledky jej práce.