Kto bol profesor Ján Sladký

František DianSpoznávame RK27.4.2025

Jedna z ulíc mesta nad Liptovským múzeom nesie po ňom pomenovanie. Aj takto si mesto uctilo meno človeka, ktorý sa významne zapísal do vedomia mladých gymnazistov, položil základy volejbalu v Ružomberku a významne prispel k zriaďovaniu a usporiadaniu prírodovedných zbierok v Liptovskom múzeu. Kto bol prof. Ján Sladký?

Do Ružomberka prišiel hneď po 1. svetovej vojne ako mladý absolvent Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Na Ministerstve školstva v Prahe mu vtedy povedali: „Choďte na Slovensko. Ružomberok leží v krásnom kraji s prekrásnou prírodou.“ On, ktorý vyrastal na zelených lánoch moravskej zeme, prišiel do hôr, skalnatých vrchov a romantických dolín, do chudobného kraja úmornej práce ľudí. Ružomberok tak získal zanieteného prírodovedca na celý život.

Narodil sa na Morave v Mouchniciach 25. novembra 1889. Po skončení obecnej školy a reálky v Brne vyštudoval prírodné vedy na pražskej univerzite. Po vzniku Československa v roku 1919 prichádza do Ružomberka a nastupuje ako profesor v Reálnom gymnáziu Š. Moyzesa. Mal mimoriadny pedagogický cit, ktorým nenásilne ovládal študentov, usmerňoval ich záujmy a viedol k láske k prírode, športu, osobitne k atletike, volejbalu. Pritom nebol telocvikár. Ale jeho vzťah k športu, ku mládeži priviedli vedenie gymnázia k rozhodnutiu, že popri biológii mu neváhali do úväzku pridať aj vyučovanie telesnej výchovy. A urobili múdre rozhodnutie.

Hneď po svojom nástupe sa prednáškami zapojil do osvetovej práce. Stal sa jedným z organizátorov a cvičiteľov miestneho Sokola Ružomberok. Viedol sokolský spevokol a neskôr bol členom aj mestského spevokolu. So študentmi na Rínku organizoval telovýchovné „hry pod šírim nebom“, lebo gymnaziálna telocvičňa už nevyhovovala športovej činnosti. Jeho rozmanitú činnosť a angažovanosť prerušil rok 1939, kedy musel ako Moravan opustiť Slovensko.

V roku 1948 sa vrátil do Ružomberka a pokračoval v prerušenej práci až do roku 1953. Nepoznáme dôvody, prečo odišiel z gymnázia. Ale do dôchodku nešiel. Ako hlavný geológ začal pracovať v lome Polom pri Varíne až do marca 1958. Vtedy sa stal kustódom prírodovedného oddelenia v Liptovskom múzeu. Preskúmal celé horninové zloženie okolia Ružomberka.

Svoje nadobudnuté vedomosti publikoval v odborných časopisoch a v knihách. Spolu so svojim synom Ing. J. Sladkým začal s konzervovaním vzácnych rastlín zalievaním do plexiskla, kde si rastlinky zachovali pôvodný tvar a farbu. Doteraz sú jeho exponáty súčasťou zbierok múzea. Jeho zásluhou a neúnavnou starostlivosťou boli niektoré prírodné útvary v okolí mesta vyhlásené za chránené (Krkavá skala, Vlčia skala, Bešeňovské travertíny, Stankovanské rašelinisko).

V oblasti športu v roku 1924 na dvore starého gymnázia položil základy volejbalu v meste a jeho zásluhou sa tento šport v nasledujúcich rokoch rozmohol tak, že predstihol aj futbal. Vychoval výborných atlétov, volejbalistov, ale hlavne ľudí, ktorí po desaťročiach na neho s láskou spomínali. Za dlhoročnú pedagogickú prácu bol v roku 1959 vyznamenaný titulom „Zaslúžilý učiteľ.“ Aj v pokročilom dôchodkovom veku naďalej spolupracoval s múzeom. Zomrel 9. marca 1966. Ružomberok na jeho celoživotnú prácu s vďakou spomína.