Ladislav Kubačka (1919 - 1962)

František DianSpoznávame RK1.3.2026

Málokto z dnešnej generácie vie, možno iba z počutia mena, kto bol Ladislav Kubačka. Viac o jeho živote a diele by vedeli hovoriť priatelia z kruhu umelcov. Ružomberský rodák, po štúdiách žijúci a tvoriaci v rodnom meste.

Už od detstva stvárňoval tento prekrásny kút liptovskej prírody do kresieb, neskôr
do tempery a olejov. Od svojich študentských čias vystavoval svoje obrazy v Ružomberku. Z učiteľskej akadémie prešiel na štúdium kreslenia a maľovania na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT) v Bratislave k profesorom Malému, Benkovi, Schurmanovi a Mudrochovi.

Absolvoval aj štúdium na viedenskej Akadémii výtvarných umení. Mal aj hudobné vzdelanie a bol dirigentom ružomberského zboru. Vo svojej tvorbe sa venoval krajinomaľbe, figurálnym kompozíciám a zátišiam. Jeho diela vynikajú jednoduchou kresbovou líniou s pestrou farebnou škálou. Zobrazoval dedinky a zákutia starého Liptova, ktorý ustupoval novým zmenám, novému životu. Nikdy nevybočil z rámca realistického zobrazenia.

Z diel venovaných Ružomberku a okoliu spomenieme: Ružomberok v zime (1956), Choč zo Stredných Sliačov (1956), Rakovského kúria na Podhore (1955), Korytnička (1947), Na senách (1959), Bešeňová - brigáda na JRD (1960). Mal v úmysle skôr, ako voda zaplaví Liptovskú Maru namaľovať dedinky Čemice, Sielnicu, Liptovskú Maru. Tešil sa, že bude maľovať odraz Liptovských hôľ v širokej vodnej nádrži priehrady. Nedožil sa. V zime, ktorú najradšej maľoval, osud uzavrel jeho životnú púť. Predčasne. Vo veku jeho tvorivých síl ho skolila zákerná nemoc. Dňa 8.decembra 1962 o 22.00 hodine, vo veku 43 rokov, nečakane zomrel.

Pri otvorenom hrobe sa za výtvarných umelcov lúčil akademický maliar Róbert Dúbravec aj týmito vetami. „V rozlúčke s podaním rúk je viera, že i keď čas prejde, zase sa stretne človek s človekom pri práci, radostiach i starostiach. V rozlúčke s podaním rúk je i teplo života. A my dnes, Laco, lúčime sa bez toho, aby sme si mohli ruky podať. Lúčime sa za Liptov, kde si sa narodil, žil a pracoval a ktorý v dnešnom mrazivom dni prizerá našej rozlúčke a víta Ťa vo večnosti hmoty svojej a Tvojej rodnej zeme.“

V krátkom období Slovenského štátu bol osobnosťou, ktorá sa viac ako iní, angažovala za slovenskú vec. Možno aj preto v období socializmu a normalizácie bol persónou, ktorú nebolo vhodné spomínať a preferovať. Neprávom. Jeho diela pretrvávajú a je správne, že aj verejnosť si spomienkovými akciami pripomína jeho život a dielo.