Lávka

František DianSpoznávame RK23.7.2023

Lávkou denne prešli tisícky pracovníkov bavlnárskych závodov do práce a z práce, mnoho obyvateľov Rybárpoľa, žiakov Základnej školy v Rybárpoli, cestujúcich z rybárpoľskej železničnej stanice. Nebyť lávky, jediným blízkym spojením by bol býval montovaný železný most spájajúci Textilnú ulicu s hlavnou cestou.

Do roku 1958 boli v západnej časti mesta ponad Váh vybudované dva drevené mosty. Horný most spájal Malé domky a Textilnú ulicu s hlavnou cestou. Dolný drevený most bol postavený oproti štadiónu (dnes TESCO) a vyúsťoval medzi rybárpoľským kostolom a tlačiarňou LEV (dnes A-čko). Nadriadené štátne orgány a fabrika vedeli, že drevené mosty už nevyhovujú premávke na prepravu tovaru a bude ich potrebné nahradiť novými mostmi zo železobetónu. Príroda nečakala na váhavé rozhodovanie zodpovedných orgánov a celý proces výstavby mostov urýchlila.

Z nedele na pondelok, z 29. na 30. júna 1958 silne pršalo. Po 20. hodine sa Váhom valili prívaly vody... Celá ružomberská papiereň, jej stará obytná kolónia, stanica, Malé domky, nádvorie textilky boli razom pod vodou...Hlavnou bránou textilky sa prelieval tak silný prúd, že bolo vylúčené, aby sa aj najsilnejší chlap v ňom udržal. Voda dosahovala výšku 140 – 150 cm. Razom ostalo celé mesto bez svetla a telefónneho spojenia. Niekoľko tisíc kg ťažký železný pontón, ktorý bol ukotvený vo vode neďaleko Žilinskej cesty sa utrhol a niesol na vlnách rozdivočeného Váhu. Potom silným nárazom vrazil do konštrukcie dolného dreveného rybárpoľského mosta. Most jeho tlaku neodolal, bol strhnutý a unášaný do nenávratna. V osudnú noc boli odplavené oba rybárpoľské mosty. Cesta ľudí do práce v textilke, zásobovanie, doprava, viedli jediným betónovým mostom oproti železničnej stanici v meste a potom úzkou cestou popod Čebrať a prechodom cez koľajište pri Malých domkoch do fabriky.

Mesto a textilka po opadnutí vody boli nútení urgentne riešiť vzniknutú situáciu. Výstavba nových mostov by trvala mesiace a roky. Pomohla armáda montovaným mostom. Na mieste horného mosta za 250 000 korún bol zmontovaný železný most (Bailey Bridge), ktorý umožňoval jednosmernú premávku a po oboch stranách vozovky boli namontované lávky pre chodcov. Most slúžil až do sedemdesiatych rokov, kedy bol nahradený lávkou pre chodcov využívanou dodnes. Dolný drevený most už nikto neobnovil. Počítalo sa s výstavbou železobetónového mosta. Po oboch mostoch vnímavý pozorovateľ ešte aj dnes objaví vo vode zvyšky pylónov.

Na mieste kde predtým stál dolný drevený most v krátkom čase vybudovali visutú lávku pre chodcov. Na oboch stranách Váhu boli oceľové konštrukcie, ktoré niesli upevnené hrubé nosné oceľové laná. Na laná bola upevnená jednoduchá kovová konštrukcia pre uloženie drevených dosiek – mostovky. Po oboch stranách lávky bolo drôtené pletivo, aby ľudia nespadli do rieky. Najhorší bol prechod cez lávku v čase začínajúcej a končiacej pracovnej smeny. To na lávke v rovnakom čase bola aj stovka ľudí a lávka sa chôdzou kolísala a ľudia sa museli pridŕžať bočného pletiva. Aj menší počet ľudí na lávke ju vedel úmyselne rozkolísať a znepríjemniť prechod ostatným. Takéto dočasné riešenie prechodu rieky lávkou nebolo práve najpohodlnejšie, ale ináč by ľudia museli absolvovať kilometrovú obchádzku cez železný most. Trvalo to desaťročie. Pracovníci a fabrika sa predsa dočkali nového mosta z predpätého betónu. Stalo sa tak 21. decembra 1970, kedy minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Štefan Šutka prestrihol pásku na novom moste, ktorého výstavby si vyžiadala náklad 4,6 milióna korún. Most po nutných opravách mostovky slúži dodnes a na demontovanú lávku sa už zabudlo.