Letovisko  Hrabovo

František DianSpoznávame RK4.2.2024

V období Slovenského štátu v roku 1940 sa Ružomberok stal sídlom Tatranskej župy. Právom. Veď patril medzi najpriemyselnejšie mestá a šieste najväčšie mesto na Slovensku. V meste bol rozvinutý textilný, celulózo-papierenský , kovospracujúci priemysel, tehelňa a ďalšie továrničky a výrobne. Spolu s početnými bankami umocňovali jeho význam a radili mesto medzi významné strediská Slovenska. Vedenie mesta však trápil jeden nedoriešený problém. Ako župné mesto sme nemali pre obyvateľov vybudovanú oddychovú a rekreačnú zónu. Pritom prírodné podmienky okolia Ružomberka boli pre takýto účel stvorené.

Otcovia mesta a vedenie Tatranskej župy, súc vedomé absencie rekreačného priestoru, začali sa v roku 1943 vážne zaoberať myšlienkou ako a kde vybudovať výletné miesto pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Pre vybudovanie „letoviska“ najviac vyhovovala Hrabovská dolina. Od stredu mesta vzdialená 1,5 km, od hlavnej magistrály 1 km. Dolina pokojná a príjemná, vzdialená od zástavby mesta, s porastom smrekov a zurčiacim potokom. Jediným prekonateľným problémom bolo, že v tom čase bola v doline vojenská strelnica.

Po prerokovaní vo vedení mesta a župy boli započaté prípravné práce. Do plánu výstavby letoviska bolo včlenené vybudovanie prístupových ciest v dĺžke 2,5 km. V Hrabove bola naplánovaná výstavba vodnej nádrže pre člnkárov a výstavba vyhovujúceho kúpaliska a ďalšie sociálne a reštauračné zariadenia. Na nákladoch na vybudovanie „letoviska“ sa malo podieľať mesto a župa. Navrhnutá výška nákladov bola stanovená na 21,5 milióna korún. Vrcholiaca 2. svetová vojna všetko zmietla. Peniaze boli presúvané na iné, ako rekreačné investície. Nedokončené plány výstavby zapadli do šuplíkov a po skončení vojny si na  vybudovanie rekreačnej zóny kompetentní buď nespomenuli, alebo bolo treba budovať vojnou zničenú republiku.

Nakoniec využitie Hrabova na rekreačné účely sa predsa len dočkalo. Nie hneď, ale až po dvadsiatich rokoch. Priehrada bola napustená v roku 1965 a lanovka vybudovaná v rokoch 1964- 1967. Potom nasledovala výstavba Hotela Hrabovo, rekreačných chatiek Čedoku, súkromných chát a od deväťdesiatych rokov minulého storočia do dnes sa Hrabovská dolina výrazne zmenila. Pribudli ubytovacie, stravovacie zariadenia a množstvo ponúk  pre využívanie voľného času, zábavu a šport. Hrabovo sa stalo vyhľadávaným rekreačným miestom návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Ružomberčania využívajú jeho pohostinnosť nielen v lete, ale počas celého roka. Tak sa naplnili pripravované plány vedenia mesta, ktorých počiatky majú úctyhodných osemdesiat rokov.

Fotogaléria