Liptona

František DianSpoznávame RK1.2.2026

V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo v Ružomberku viacero prosperujúcich podnikov a firiem. Po nežnej revolúcii viaceré z nich strácali odbyt a možno aj chybou vedenia prichádzali do postupného útlmu a zániku. Likvidáciou takýchto podnikov sa strácali  tisícky pracovných miest a narastala nezamestnanosť. Jednou zo zaniknutých výrobných spoločností bola aj LIPTONA.

Dnes si už málokto spomenie, že na Rovni existoval nábytkársky závod. Aká je história zaniknutej Liptony? Pri hľadaní podkladov pre spracovanie príspevku ma postretlo šťastie. Stretol som sa s pánom Pavlom Sidorom, ktorý v Liptone dlhé roky  pracoval vo funkcii obchodného námestníka a neskôr i predsedu predstavenstva. Poskytol mi množstvo neoceniteľných informácií o začiatkoch výroby, rozvoji podniku, obsahu výroby, obchode a ďalších zaujímavostiach zaniknutého výrobného družstva.

História Liptony začala po 2. svetovej vojne, presnejšie v roku 1948. Zo zákona bolo obmedzované súkromné podnikanie. Viacero stolárskych majstrov v Ružomberku hľadelo do neistej budúcnosti. Jedným z nich bol majster Anton Cebecauer, ktorý zamestnával 12 pracovníkov.  Nevidel ďalšiu perspektívu súkromného podnikania. Hľadal spôsob, ako pokračovať v práci anepriečiť sa platným zákonom. Forma družstva platným normám vyhovovala.  

Na začiatky vznikajúceho družstva spomína Štefan Štec, ktorý bol od roku 1949, desať rokov, predsedom družstva. „Keď Cebecauer videl, že súkromné podnikanie nemá budúcnosť, rozmýšľal založiť v Ružomberku združenie živnostníkov. Keď sa mu nepodarilo uskutočniť túto myšlienku, prišiel s nápadom založiť výrobné družstvo. Do družstva prešiel so svojimi pracovníkmi a s celým svojim majetkom a strojmi. Pridali sa ďalší majitelia dielní. To boli začiatky družstva Stavremeslo.“

Zakladajúca členská schôdza sa uskutočnila 27. januára 1949 vo výrobni Cebecauera na Plavisku (vtedy Švermova ulica). Okrem Cebecauera sa tu zišli ďalší stolárski majstri a majstri iných remesiel: Ferdinand Jelšič, Štefan Trnovský, František Chudjak, František Donner, dovtedy všetko súkromní podnikatelia. Celkom bolo prítomných 27 členov, ktorí upísali 73 podielov do vzniknutého družstva „Stavremeslo Ružomberok“. Za predsedu družstva bol zvolený Štefan Trnovský a zapisovateľom Július Stančok. Aby družstvo mohlo vykonávať svoju činnosť, muselo získať súhlas Slovenskej rady družstiev. Súhlas dostalo 1. februára 1949 a do podnikového registra bolo zaprotokolované 9. mája 1949 pod názvom: „STAVREMESLO, výrobné a pracovné družstvo stavebných remeselníkov s ručeným obmedzením v Ružomberku“. 

Založené družstvo malo oprávnenie podnikania na stolárske, zámočnícke, sklenárske, maliarske a klampiarske práce. Mohlo si zriaďovať spoločné dielne, pobočné závody, nadobúdať nehnuteľnosti. Členmi družstva boli zamestnanci, ale v družstve pracovali aj nečlenovia. V prvom roku existencie v družstve pracovalo 50 zamestnancov a 28 učňov. Z toho bolo 23 stolárov, 10 zámočníkov, 1 strojník, 1 čalúnnik a ďalšie profesie. Čalúnnikom bol Pavol Liška. Na začiatky práce v družstve si takto spomínal. „Vyrábali sme otomany, matrace a robili údržbu starého čalúneného nábytku. Všetko sme robili zo sena. Seno sme si sami kosili na prenajatej lúke. Keď sme minuli zásoby sena, kosili sme aj starú psicu a šašinu. Dostávali sme aj africkú trávu. Bola trvanlivejšia, ale veľmi sa prášila.“

V začiatkoch sa výroba zameriavala len na stolárske a zámočnícke práce. Členovia do družstva vložili svoje stroje a výrobné priestory. Nemali spoločnú dielňu, výroba bola roztrúsená po celom meste. V období po skončení vojny nastal rozvoj stavebníctva. Družstvo vyrábalo do novostavieb dvere a okná. Význame im pomohli zákazky výroby dvier a okien do budovy priemyselnej školy v Ružomberku, tovární v Nižnej a v Mokradi na Orave. Nárast výroby si vyžiadal prijatie nových zamestnancov. V roku 1950 už v družstve pracovalo 120 zamestnancov. Začali vyrábať kuchynský nábytok, drevené vložky do postelí. Družstvo sa rozšírilo o prevádzku v Likavke, ktorá dovtedy vyrábala detské chrómované postieľky a detské kočíky. Vedúcim prevádzky v Likavke bol Jozef Maga a na päťdesiate roky si takto spomínal. „Tu v Likavke sme vyrábali detské kočíky. Potom sme pre priemyselnú školu v Ružomberku vyrobili papierenský stroj na praktický výcvik študentov. Pre poľnohospodárstvo sme vyrábali plečky a pluhy.“

Od roku 1951 v Stavremesle začali vyrábať spálne a interiérový nábytok. Mesačne vyrobili až 100 spálni. V ďalšom roku po prvý raz investovali do výstavby kotolne a sušiarne na rezivo. Na Rovni vyrástli prvé výrobné objekty. V rokoch 1954 - 1957 na tomto mieste postavili ďalšie výrobné haly a takto sa výroba sústredila na jedno miesto. Zmenil sa aj názov družstva na „Stavremeslo, ľudové družstvo združených remesiel v Ružomberku“. Sortiment výroby sa rozširoval začali vyrábať gramofónové skrinky, skrinky pre rádiá pre podnik TESLA v Bratislave a skrinky pre televízory „Muráň“ pre Nižnú na Orave. Zvyšovala sa výroba nábytku, pribudli nové haly, skladové priestory. V roku 1959 začali po prvý raz svoje výrobky expedovať do Maďarska, Švédska, Holandska, NDR, Švajčiarska.

V roku 1961 zachraňovali krachujúce družstvo „Podkriváň“ v Liptovskom Hrádku, ktoré svojou výrobou bolo zamerané na kovovýrobu, elektromotory, opravy práčiek, výrobu pomníkov a podobne. Sortiment a kvalita nábytkárskych výrobkov vyrobených v Stavremesle bola prvotriedna. Preto neprekvapovalo, že výrobkami vybavili hotely vo Vysokých Tatrách pred Majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Rok nato vyrobili aj nábytok do zrekonštruovanej budovy Národného divadla v Bratislave -  180 kresiel pre parter, 104 kresiel pre lóže, 284 sklápacích kresiel na balkóny, sedačky pre bufet, kruhové stolíky, vybavenie šatní.

Družstvu sa darilo. Pribudla nová prevádzka vo Važci, kde vyrábali ľudové textílie ako doplnky do vybavenia bytov. Zmenil sa sortiment aj v likavskej prevádzke, kde začali vyrábať brány, zárubne, oplotenie. V Liptovskom Hrádku začali s výrobou polopancierových skríň na spisy pre armádu. V pričlenenom závode „Montas“ v Dolnom Kubíne vyrábali fúriky s gumovým kolieskom. Na konci šesťdesiatych rokov minulého  storočia sa zmenil názov podniku zo Stavremesla na Liptonu. Liptona svojimi výrobkami žala úspechy na domácom trhu a v krajinách socialistického tábora (RVHP). 

Zmenou spoločenského zriadenia po roku 1990 sa veľa zmenilo. V celom Československu sa zmenila štruktúra riadenia a plánovania. Zanikli zaužívané obchodné siete, prerušili sa kontakty, ochabol odbyt výrobkov, objednávky klesali alebo neboli žiadne. Konkurencia hlavne ázijských krajín vytláčala slovenské výrobky. Liptona hľadala nové odbytištia v Rusku a na Ukrajine. Nastalo obdobie nečestnosti v obchodných vzťahoch, neplatenia za dodaný tovar. Aj takéto problémy mali dopad na vývoj podnikania v Liptone. Dňom 1. mája 2004 vstúpila do likvidácie a zánik výrobného družstva bol neodvratný. Podnik, ktorý bol na československom a slovenskom trhu 55 rokov, ktorý výrobkami zásoboval nielen domácich spotrebiteľov, ale úspešne exportoval do zahraničia, ktorý poskytoval zamestnanie viac ako dvom stovkám ľudí, zanikol. Dňom 23.11.2021 bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu v Žiline. Ostala len spomienka na kedysi prosperujúce družstvo, z ktorého vyrobený nábytok doteraz je v mnohých domácnostiach a úradoch.

Fotogaléria