Liptovské múzeum v Ružomberku

František DianSpoznávame RK19.1.2025

„Národ žije z kultúry a práce. Kto si nectí minulosť našich predkov a vekov, nemiluje národ. Budúcnosť nech buduje ďalej !“. Ružomberok, dňa 28. júna 1937 pri slávnom otvorení muzeálnych zbierok a miestností. Andrej Hlinka, farár, poslanec, čestný mešťan mesta Ružomberok.

Takýto je prvý zápis v knihe návštevníkov, ktorý zapísal Andrej Hlinka v prítomnosti starostu mesta a mestskej rady pri príležitosti otvorenia novo postavenej budovy múzea. Po dlhých rokoch, kedy boli muzeálne exponáty umiestňované na viacerých miestach a v rôznych budovách, dostalo múzeum novu, účelovú, vlastnú budovu. Prvú svojho druhu na celom Slovensku. Aká je história múzea?

V roku 1912 z iniciatívy niekoľkých nadšencov bola založená Liptovská muzeálna spoločnosť. Už krátko po jej založení zhromaždili členovia spoločnosti veľké množstvo starých predmetov historickej ceny. Problémom bolo ich umiestnenie. Aj keď mesto Ružomberok malo pochopenie a záujem pre uloženie zbierok, v meste sa žiadna voľná nehnuteľnosť, vhodná pre potreby múzea, nevyskytovala. Preto boli zbierky múzea uložené v budove starej fary, potom v kláštore mníšok, v katolíckej ľudovej škole, ale aj v mestskom dome. Roztrúsené umiestnenie zbierok nebolo prospešné pre správu múzea a neprijateľné pre návštevníkov. Preto už v roku 1927 bola múzeom vznesená požiadavka pre zriadenie vlastnej budovy. Keď návrh na umiestnenie múzea do Kaštieľa svätej Žofie neprešiel a kaštieľ mesto dalo k dispozícii vojenskej posádke v Ružomberku, výstavba budovy pre potreby múzea sa stala aktuálnou.

V roku 1934 mestské zastupiteľstvo do rozpočtu mesta na výstavbu múzea schválilo čiastku 1,2 milióna korún. Nasledovalo výberové konanie na projekty a potom na dodávateľov. Pred 90-mi rokmi, dňa 5. septembra 1935 bol stavebný pozemok pre výstavbu múzea odovzdaný firme arch. J. Záchenského. Výstavba napredovala nevídaným tempom. Dňa 11.septembra popoludní začali kopať základy pod stavbu, 1.októbra začali murovať steny a 26.novembra bolo ukončené aj 2. poschodie. V decembri, konkrétne 6.decembra, budovu už zakrývali škridlou. Medzitým 30. októbra bolo slávnostné uloženie základného kameňa.

V roku 1936 pokračovali v budove remeselnícke práce, úpravy vonkajších múrov budovy a okolia. Koncom februára 1937 boli všetky práce ukončené, uskutočnila sa kolaudácia a 6. marca 1937 bola budova odovzdaná do užívania správe Liptovského múzea. Nasledovalo prenášanie a inštalovanie zbierok do nových priestorov. Nastal 28. jún 1937 - deň, kedy správa múzea pozvala starostu mesta Antona Mederlyho a mestskú radu na slávnostné otvorenie múzea. V múzeu o 15.00 hod. sa konalo mimoriadne zasadnutie mestskej rady a po ňom nasledovala viac ako dvojhodinová prehliadka priestorov múzea a zbierok.

Od 1. júla bolo múzeum sprístupnené pre verejnosť. Medzi prvou väčšou návštevou bola 35-členná skupina jaskynného oddielu viedenskej univerzity. Erudovaní odborníci sa v knihe návštevníkov vyjadrili veľmi pochvalne o úrovni múzea a zbierok.

Pre zaujímavosť uvádzame, že vstupné do múzea bolo 2 koruny, pre vojakov, žiakov a študentov 1 koruna. Skupina nad 10 osôb platili 50 halierov a školáci 20 halierov. Zaujímavo sa čítajú aj pokyny pre návštevníkov, z ktorých vyberáme:

Je zakázané v budove fajčiť.
Je zakázané pľuvať na dlážku.
Vodiť do múzea psov.
Dotýkať sa predmetov.
Galoše, dáždniky, palice, tašky musia byť uložené v šatni.

Odvtedy budova múzea slúži nielen návštevníkom zbierok, ale aj početným výstavám, odborným seminárom. Je priestorom pre štúdium odborných archívnych materiálov a využíva sa pre ďalšie aktivity.