Lyžiarsky mostík

Lyžiarsky mostík

František DianSpoznávame RK2.2.2025

Kým vo svete sa skoky na lyžiach tešia popularite a záujmu ľudí, tak na Slovensku kedysi jeden z tradičných zimných športov, upadol do zakliateho spánku. Ružomberok patril v minulosti k slovenskej špičke v počte pretekárov – skokanov aj v podmienkach pre trénovanie a súťaže.

Už pred takmer sto rokmi mladý Ružomberčan Jozef Pfitzner spolu so sudetským Nemcom Mehrganzom, slúžiacim v ružomberskej posádke, postavili na Kalvárii v roku 1927 prvý jednoduchý snehový mostík pre skoky na lyžiach. Skutočný skokanský mostík bol vybudovaný na Kalvárii až v roku 1930 v spolupráci členov Klubu československých turistov, Sokola a armády. Dodnes na tomto mieste pod vysielačom je viditeľný priestor doskoku. Prvé preteky na vybudovanom mostíku sa konali 24.- 25. januára 1932 a z víťazstva sa skokom 34 m tešil Mehgranz.

Oceňovanie najlepších skokanov na pretekoch na mostíku pri múzeu.

V tom čase bola v Ružomberku skupina  35 skokanov na lyžiach. Tretia najpočetnejšia na Slovensku. Medzi nimi Pfitzner, Kňazovický, Babilonský, Heger, Rázga, Lejava. Na tomto mostíku sa skákalo až do roku 1965, kedy sa uskutočnil posledný ročník Memoriálu Jozefa Babilonského. Menovaný bol v roku 1941 juniorským majstrom Slovenska. Bojoval v SNP a na následky zranení zomrel. V nasledujúcich rokoch napriek rekonštrukcii, mostík nespĺňal kritériá a certifikát na preteky nedostal. Dôvodom bolo rozhodnutie skokanského úseku lyžiarskeho zväzu, že snehové mostíky sa môžu budovať len nad 800 m nadmorskej výšky. Odvtedy už nastával úpadok skákania na lyžiach. Dospelí začali uprednostňovať zjazdové lyžovanie a o skoky stratili záujem.

Prišli sedemdesiate roky a na svahu za Liptovským múzeom bol vybudovaný lyžiarsky mostík s umelým povrchom pre žiacke kategórie. Slávnostne bol otvorený 28. októbra 1973 o 12.30 hodine. Ako v tých rokoch bolo zvykom, dostal pomenovanie „Mostík víťazného októbra.“ Nepamätám si, že by si lyžiari a priaznivci športu, ako aj verejnosť osvojili toto pomenovanie. Ale o to ani nešlo. Dôležité bolo, že pre 15 mladých pretekárov boli vytvorené podmienky na trénovanie.

Preteky na Málinom Brdev roku 1978.

Mostík bol určený začínajúcim skokanom a jeho kritický bod bol K 25. Hoci pokrytie umelou hmotou nevyzeralo pôvabne, splnilo svoj účel. Vyrástol na ňom aj starší žiak Milan Kontúr, ktorý sa v roku 1974 na majstrovstvách ČSSR umiestnil na ôsmom mieste a v roku 1975 bol v kategórii mladšieho dorastu majstrom Slovenska. Určite si na skoky z tohto mostíka spomenú viacerí pretekári, dnes už dôchodcovia ako P. Stano, J. Legerský, I. Nosko, Jaroslav Rybák, Štefan Lysý.

Miroslav Slušný na Cene kamaráta.

V roku 1978 podľa výpočtov a projektov Jána Stana bol na Maline Brde, oproti Chate Palma, vybudovaný mostík na prírodný sneh s kritickým bodom K 48. Každoročne sa na ňom uskutočnilo troje-štvoro celoslovenských pretekov žiakov. Na týchto mostíkoch vyrástol aj Miroslav Slušný ml., ktorý reprezentoval Československo aj na ZOH v Lilenhameri. Posledným úspešným skokanom, ktorého začiatky športovej kariéry sa viažu k ružomberským mostíkom je Vladimír Roško. Debutoval v roku 1994 na Turnaji štyroch kopcov v Innsbrucku, kde obsadil 37.miesto. Neskôr prešiel na disciplínu lietanie na lyžiach  jeho najlepším výsledkom bolo 23. miesto  v pretekoch Svetového pohára v Oberstdorfe 1998. V sezóne 2007/2008 získal titul vicemajstra Slovenska.

Žiaľ, po rokoch šport pre odvážnych športovcov z mapy Slovenska vymizol. A s ním sa vytratili aj spustnuté a nevyužívané mostíky.

Fotogaléria

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia