Majster ľudovej umeleckej výroby

František DianSpoznávame RK7.11.2021

Odievanie ľudí začalo vtedy, kedy si začali uvedomovať svoju nahotu. Od kožušín a rastlinných materiálov ku prvým primitívnym textíliám uplynul dlhý čas. Nechceme popisovať históriu tkania. S časovým posunom prebiehala všade podobne.

Aj v Liptove v domácnostiach tkali textílie pre všedné i sviatočné dni. Takmer každá domácnosť vlastnila krosná. Ak ich nemala, tak si ich vzájomne požičiavali. Na poliach ľudia pestovali ľan, konope a ovce zas poskytovali kvalitnú vlnu. Ženy v neskorých jesenných a zimných mesiacoch, kedy už na poli nebola práca, spracúvali dopestované rastliny, spriadali nite, tkali plátno, súkno, šili oblečenie. Základom odievania bolo ľanové plátno z doma spracovaného ľanu. Bolo jemnejšie ako konopné, ktoré sa používalo viac na plachty, vrecia a keď sa malo použiť na oblečenie, tak ho farbili na tmavo, aby nebolo vidieť zašpinenie. Z vybieleného ľanového plátna šili košele, blúzky. Z ovčej vlny na krosnách sa tkalo súkno. Z čiernej vlny na kapce, z bielej na haleny, deky, súkenky. A zo starých handier sa tkali koberce.

Postupom času sa niektorí ľudia venovali iba tkaniu a tak vzniklo tkáčske remeslo. Napriek tomu, že v Ružomberku bola početná skupina tkáčov, nikdy v minulosti nevytvorili vlastný tkáčsky cech. Vždy sa spojili do krajčírskeho cechu. Predávať svoje utkané plátno, alebo súkno smeli len vtedy, ak malo stanovenú dĺžku. Úpadok tkania plátna v domácnostiach nastal v čase na konci 19. a začiatkom 20. storočia, kedy rybárpoľská textilka začala vyrábať látky. Okrem iného i kartún, ktorý bol vhodnejší na ušitie oblečenia a menej náročný na údržbu. Krosná v domácnostiach sa stávali nepotrebnými. Zavadzali a postupne sa vyhadzovali. Niekde sa zachovalo iba tkanie domácich kobercov. Súbežne so zánikom tkania zanikalo aj tkáčske remeslo. V dnešnej dobe je problémom objaviť krosná a tkáča, ktorý ešte tká plátno.

Jedným z mála tkáčov je majster ľudovej umeleckej výroby Metod Salva z Lúčok. Za jeho tkáčsku tvorbu mu titul udelilo ústredie ÚĽUV-u roku 2015. Navštívili sme majstra Salvu, aby sme sa o jeho záľube porozprávali a pozreli sa do jeho dielne. V dielni vidíme dvoje nových tkáčskych krosien vyrobených na zákazku s rozpracovaným materiálom na tkanie, kolovrátok na spriadanie, ale aj vreteno s chumáčom vyčesaného ľanu. Skromný, nevtieravý majster zvažujúci každé vyslovené slovo až do dôchodku pracoval ako železničiar. Popri tom sa venoval svojej záľube – tkaniu, ale aj vyšívaniu. Vzťah k tomuto užitočnému remeslu pochytil od svojej matky, ktorá doma tkala.

Sprvu tkal iba zo záľuby vo voľnom čase a vtedy keď mohol pri tejto práci relaxovať. Postupne sa vypracoval na zručného majstra a do svojich úžitkových výrobkov na stolovanie vniesol originálnu tkáčsku techniku a tvorbu – vzory vetvičiek, kvetov, mušiek. Pri remeselníckej prezentácii neostal bez povšimnutia ÚĽUV-u, ktoré jednak ocenilo jeho tvorivú prácu zanikajúceho remesla, ale aj uzatvorilo s nim dohodu o výrobe úžitkového textilu pre ich organizáciu. Majster sa aj v tomto roku v septembri prezentoval svojimi výrobkami na remeselníckych dňoch v Bratislave. Zúčastňuje sa aj príležitostných remeselníckych dní v iných mestách. Jeho textilné vzory, ažúrové tkanie, rips, keper a ich usporiadanie na tkanom výrobku sú jeho výrobným vlastníctvom obdivovaným na celom Slovensku. Tká z kupovanej priadze – z pamoku. O jeho prácu a remeslo sporadicky prejavia záujem aj deti zo školy. Aj mu je ľúto, že o tkáčske remeslo ani v dedine nikto neprejavil väčší záujem a nevidí svojho pokračovateľa pre zachovanie tkáčskej tradície.

Prajeme majstrovi veľa tvorivých tkáčskych nápadov, aby jeho výtvory spríjemňovali domovy domácností nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.