Mauzóleum Andreja Hlinku

František DianSpoznávame RK19.9.2021

Jeho zásluhou bolo naše mesto budované, zveľaďované a posúvané do popredia slovenských miest. Vymenovať jeho zásluhy nielen o Ružomberok, ale o slovenský národ, by si vyžadovalo osobitný rozsiahly príspevok.

Po jeho smrti Slovenský snem v apríli 1939 prijal Zákon č. 83 o jeho zásluhách a uložil vláde postaviť pamätník Andreja Hlinku. „Predseda vlády naložil vláde aby dôstojným spôsobom, postavením umeleckého a monumentálneho diela, zvečnila pamiatku Andreja Hlinku.“ Vykonávateľom bolo ministerstvo školstva a národnej osvety. Z dvoch ideových návrhov prešiel ten od Dr. Jozefa Cincíka. Miestom malo byť centrum slovenského národa. Do úvahy prichádzali mestá Martin, Nitra, Žilina a Ružomberok. Poslanec Pavol Čarnogurský nevidel v tom žiadny lokálpatriotizmus, že A. Hlinka bude spočívať v Ružomberku, v rodnom meste vodcu. „Ružomberok si bude s najväčšou úctou strážiť pozostatky zvečneného vodcu...Nikto nebude tak uctievať pozostatky A. Hlinku ako Ružomberok...“

Po rozhodnutí o mieste pamätníka čestnú úlohu výstavby prevzalo mesto pod vedením starostu A. Mederlyho. Projekty mauzólea sú dielom Gaža Olejníka, Jozefa Švidroňa a Jozefa Glončáka. Mauzóleum umiestnili medzi ramená Školských schodov, južne pod úroveň kostola sv. Ondreja. S výstavbou sa začalo v roku 1940. Stavebné práce realizovala firma Uhlár a Martoník z Ružomberka. Kamenárske práce firma Vinduška zo Spišských Vlách, kováčske práce F. Milan z Ružomberka. Sochu Madony zhotovil Viktor Mydlo. Interiér kaplnky obložili mramorom s aplikáciou lešteného syenitu. Súčasťou bol oltár Panny Márie Lurdskej, kríž, svietniky a vázy z ónyxu. Na severnej strane sa kaplnka otvárala do krypty s obdĺžnikovým pôdorysom so sarkofágom oddeleným balustrovým zábradlím s mosadznými dvierkami. Dlažba bola z čierneho a bieleho mramoru. Po stranách vstupu boli umiestnené tabule s menami všetkých padlých vojakov v prvej svetovej vojne z Ružomberka. Nad vstupom do mauzólea bol znak slovenského národa – dvojkríž na trojvrší – zo žltého spišského travertínu a z rovnakého travertínu bola celá vstupná časť. Prenesenie ostatkov A. Hlinku z jezuitskej hrobky ružomberského cintorína do dokončeného mauzólea sa uskutočnilo pred osemdesiatimi rokmi v dňoch 30. – 31. októbra 1941.

V septembri 1944 bolo mauzóleum bombardované s cieľom zničiť Hlinkovu hrobku. Preto vláda v predstihu pred príchodom Červenej armády rozhodla premiestniť Hlinkove pozostatky na doteraz neznáme miesto. Naplnil sa jeho výrok: „Dušu porúčam Bohu, srdce národu a s telom si robte čo chcete.“ V povojnových rokoch celý objekt chátral a bol neprístupný. Až po roku 1989 z iniciatívy Vlády SR a mesta Ružomberok došlo k obnove pamätníka. V rokoch 1990 – 91 podľa projektu M. Goča objekt komplexne obnovili. Dodnes sa zachoval pôvodný sarkofág. Oltár nahradili výtvarným dielom s motívom kríža z antikoru od J. Kudličku a P. Ruska. Stavebné a reštaurátorské práce vykonala firma LOSS z Ružomberka. Vládna komisia rozhodla, že mauzóleum po rekonštrukcii bude niesť názov Pamätník Andreja Hlinku a následne ho vyhlásila za národnú kultúrnu pamiatku.