Mladá generácia

František DianSpoznávame RK24.3.2024

Mladým ľuďom už tento názov nie veľa hovorí. Bol to internát, ktorý patril na Slovensku medzi najväčšie a na svoju dobu aj najmodernejšie. Vyrástol pri vyústení Hrabovskej doliny na poliach černovských roľníkov, za ktoré musela textilka bohato zaplatiť, až sa to nadriadenému ministerstvu nepozdávalo. Ale nevyrastal ľahko. Povojnový nedostatok stavebného materiálu, na všetko prísne limity, nedostatok pracovníkov a ďalšie problémy. Komplex budov bol ukončený koncom roka 1950. Od januára 1951 sa internát začal zapĺňať dievčatami a ženami z Kysúc, Oravy, ale hlavne z východného a južného Slovenska. Každý dňom sa kapacita pre 1200 ubytovaných zapĺňala.

Internát bol rozdelený na tri bloky. V štvorposchodovom „A“ bloku, na každom poschodí boli izby s ústredným kúrením pre tri – štyri ženy, umývadlo s teplou a studenou vodou, balkón. Úderníčky bývali po tri na izbe a ostatné ženy po štyri. Úderníčkami boli nazývané pracovníčky, ktoré dosahovali nadpriemerné pracovné výkony. Preto sa ženy snažili viac pracovať, aby sa stali úderníčkami a mali výhodu v ubytovaní. Na každom poschodí „A“ bloku boli dve spoločenské miestnosti, dve sprchy, kúpeľne, práčovňa, sušiareň, WC, kuchynka a miestnosť na čistenie topánok. Na prízemí boli kancelárie internátu, vrátnica a odtiaľ sa vchádzalo  do bloku „B“, ktorý tvorila jedáleň – kaviareň, kuchyňa pre stravníkov a kultúrna miestnosť. Ďalej v bloku bolo Kino MIER so stupňovitým hľadiskom a javiskom pre divadelné hry a iné vystúpenia. V bloku „C“ boli izby pre ubytovaných žiakov závodnej odbornej školy, tri učebne, dielne, spoločenská miestnosť. Celá budova bola napojená na internátny rozhlas.

Prvým riaditeľom internátu bol Ján Hruška, neskorší vedúci odboru školstva ONV v Ružomberku a potom riaditeľ ZDŠ v Ružomberku – Rybárpoli. Spočiatku na dohľad nad mladými ženami postačovali  dve vychovávateľky – Lysáková a Hollá. Dievčatá a ženy prichádzajúce z dedín si nevedeli vynachváliť ubytovanie. Veď vo svojich rodiskách nepoznali čo je to ústredné kúrenie, tečúca teplá voda, sprchy, WC v budove, balkóny... To všetko bolo nové, nepoznané a príjemné. Vedenie internátu muselo riešiť aj voľný čas ubytovaných. Pre záujemcov bol organizovaný spevácky, recitačný, hudobný i tanečný krúžok. Už v tom čase sa v susedstve internátu pripravovala výstavba štadióna, aby ubytovaní mali možnosť aj športového vyžitia.

Tak to fungovalo štyri desaťročia. Likvidáciou textilky – Texicomu na konci minulého storočia aj internát Mladá generácia stratil svoje opodstatnenie. Stal sa nepotrebným a začal chátrať. Jeho vlastníkom sa stala Katolícka univerzita v Ružomberku, ktorá ho zveľadila a vrátila doň život mladých ľudí, pre ktorých bol postavený.

Fotogaléria