Mosty, ktoré spájajú

František DianSpoznávame RK19.2.2023

Kedysi za Revúcou bol iba Kaštieľ svätej Žofie a niekoľko usadlostí na ulici rovnakého mena ako rieka, a tiež na Poľnej (Cigánskej) a Ul. J. Jančeka (Korytnickej). Na prechod do kaštieľa slúžil panský most a druhý most cez rieku bol vybudovaný z Podhory na Poľnú ulicu. Druhý menovaný bol veľmi dôležitým mostom. Ním prechádzala „kráľovská cesta“ od Zvolena do Poľska. Aj preto sa mu venovala zvýšená pozornosť.

Pôvodne bol most postavený z dreva. Časté záplavy, topiace ľady v jarných mesiacoch nie raz most poškodili, alebo aj odplavili. Rieka Revúca, rovnako ako Váh, ešte neboli regulované. Na plytkých miestach Revúcej gazdovia s povozmi na prechod často využívali brody a pešo kráčajúci ľudia tiež na most nemuseli chodiť a vodu prebrodili. Nie však v zime, alebo pri povodniach. Most cez Revúcu bol dôležitý a potrebný. Keď v roku 1888 bol cez Váh vybudovaný dvojoblúkový železný most, rieka Revúca ako by „zo žiarlivosti“ tiež chcela nahradiť drevený most za železný.

Požiadavka bola oprávnená a magistrát mesta vypočul želanie občanov (možno aj rieky) a o päť rokov neskoršie po moste cez Váh, bol v roku 1893 drevený most z Podhory na Poľnú ulicu nahradený železným mostom. Ak mosty oslavujú okrúhle výročia, tak tomuto mostu je 130 rokov. Na rozdiel od svojho staršieho „brata“ vydržal dlhšie a nebol nemeckou armádou na konci 2. svetovej vojny zničený. Aj tak za 70 rokov užívania bola opotrebovaná konštrukcia mosta v stave, že v roku 1965 musela byť vymenená za novú, ktorá slúži dodnes.

Od polovice minulého storočia sa mesto v smere na východ rozrastalo. Budovala sa vojenská nemocnica, vznikali nové továrne a závody, začala výstavba nového sídliska SNP, budovali sa nové súkromné domy. To všetko si vyžiadalo postaviť nové mosty cez Revúcu. Ak v súčasnosti opomenieme lávku z Panskej ulice a opisovaný most, tak ďalšie mosty pribudli na Plavisku a Sládkovičovej ulici a ďalej. A je to správne. Lebo mosty majú ľudí spájať a nie rozdeľovať.