Mosty v Ružomberku

František DianSpoznávame RK2.8.2020

Prekonávanie vodných tokov bolo možné iba cez brody, kde rieka rozšírila svoje koryto a voda bola plytká. Alebo vystavaním drevených mostov, mostíkov, lavíc s nestálou budúcnosťou, lebo takmer pravidelné povodne urobili z týchto ľudských výtvorov rozmarné hračky vodného živlu. Čo kronikári zapísali, medzi najstaršie ružomberské mosty patrili most z Panskej ulice do brány kaštieľa /dnes ľavica pre chodcov/, most pri hoteli Čavoja, ktorým viedla cesta na B. Bystricu a Zvolen a najdôležitejší most z Mostovej ulice ponad Váh v smere na Likavu a Oravu do Poľska /rovnako dnes lavica pre chodcov/. V historickej dobe boli všetky mosty drevené.

Pre vytvorenie si predstavy cestného spojenia cez Ružomberok uvedieme, že cesta od juhu na sever viedla Revúckou dolinou, L. Osadou, Korytnickou ulicou /cestou/ cez spomenutý most cez Revúcu do Ružomberka, mostom ponad Váh a ďalej na Oravu a Poľsko. Spojenie západ – východ viedlo cez Veľkú Fatru a Ľubochniansku dolinu, pokračovalo cez Gombáš po ľavom brehu Váhu až do Ružomberka. V meste cez dnešnú Ulicu S. Viatora, Bernolákovu, Mostovú cez most a popod Mních smerom do Liskovej a Liptovského Mikuláša. Dnešné ulice Považská a Tatranská neexistovali. Váh obmýval kamenné základy hospodárskych budov kaštieľa a rieka Revúca sa do Váhu vlievala až pod mostom na konci Mostovej ulice. Do Liptovského Mikuláša sa dalo cestovať aj z Ružomberka po prechode rieky Revúcej Poľnou ulicou /vtedy Cigánskou/ do Ludrovej, Sliačov, Liptovského Michala...

O stavbu a údržbu drevených mostov , ako i spomenutých ciest v katastri mesta sa staralo mesto. A nerado. Lebo to stálo veľa prostriedkov a povodne ich pravidelne ničili. Iba pri moste cez Váh si starostlivosť o údržbu podelili a likavské panstvo malo udržiavať pravú polovicu mosta a mesto ľavú polovicu. Či úmyselne, z nedbanlivosti, údržba bola chabá a stalo sa aj to, že panský voz naložený soľou z Poľska sa na biednom moste preboril /1725/ a aj s nákladom padol do Váhu. Škodu muselo uhradiť mesto, lebo sa to stalo na mestskej polovici mosta.

Aj s údržbou ciest, hoci významných, to bolo podobne a nemal sa o ne kto starať. Prašné, kamenité cesty, plné výmoľov, či napadaných skál iba pred príchodom významného pána, na príkaz likavského panstva museli poddaní dedín vysypať štrkom a sprejazdniť.

Posledným dreveným mostom v meste bol ten, ktorý spájal textilku s hlavnou cestou oproti Tescu. Pri povodni v roku 1958 ho voda odniesla a na jeho mieste postavili visutú lavicu pre obyvateľov Rybárpoľa a pracujúcich v textilke. Prvým železným mostom bol ten, ktorý spájal Mostovú ulicu v ceste na Oravu a Poľsko, postavený v roku 1888 a zničený ustupujúcou nemeckou armádou v apríli 1945. Na jeho mieste v neskorších rokoch vybudovali lavicu pre chodcov, ktorá v ostatných rokoch investovaním mesta sa premenila do pôsobivého stavu.