Na kvintačkách

František DianSpoznávame RK4.1.2022

Ale stačilo to na zamrznutie stojatých vodných hladín. Hoci máme zimný štadión a možnosť korčuľovania, verejnosť nedočkavo čakala a s radosťou privítala ľadovú plochu v Čutkove, či zamrznutú priehradu v Hrabove. Hurá ! Korčuliari a lyžiari sa dočkali. V radostnej zimnej atmosfére, v nádeji aspoň na chvíľu zabudnúť na už dva roky trvajúcu pandémiu, vyrazilo do prírody mnoho korčuliarov, lyžiarov, ale aj rekreačných turistov. S jasným cieľom. Nadýchať sa čistého zimného vzduchu a urobiť niečo aj pre svoje zdravie po vianočnom prejedaní.

Neočakávam, že by si niekto s tých rekreačných športovcov, alebo ostatných spoluobčanov uvedomil, že 1. januára uplynulo 140 rokov od založenia prvého športového spolku v Ružomberku. A bol to práve korčuliarsky spolok. V posledných dvadsiatych rokoch 19. storočia maďarsky písané noviny na Slovensku venovali veľa priestoru propagácii korčuľovania a nabádali k zakladaniu korčuliarskych spolkov. Dokonca tlačou vyšla aj príručka korčuľovania. Propagácia oslovila aj viacerých obyvateľov nášho mesta z „vyššej vrstvy“, ktorí 1. januára 1882 založili korčuliarsky spolok. Bol to historicky prvý športový spolok založený v Ružomberku. Podľa schválených stanov sa v spolku mali venovať „organizovaniu cvičenia v korčuľovaní zo zdravotného hľadiska.“ Bolo to v tom roku, kedy v januári vo Viedni sa uskutočnili prvé medzinárodné preteky v krasokorčuľovaní. Tieto historicky prvé preteky položili základ budúcich majstrovstiev Európy a sveta v krasokorčuľovaní. Tak Ružomberok nezaostal, ale kráčal po boku športového diania v Európe.

V Ružomberku sa korčuľovalo na zamrznutých plochách pod Kuskovou vilou, oproti železničnej stanici, na Lazinách a na začiatku 20. storočia aj pred Uhorskou papierňou a o niekoľko desaťročí aj v Rybárpoli. Korčuliari nemali špeciálne oblečenie. Športovali v bežnom, zimnom oblečení. Korčule boli namontované na pevné zimné topánky. Boli to korčule, nazývané kvintačky. Na topánky sa uchytili za pomoci dvoje bočných čeľustí. Čeľuste sa priťahovali ku topánke a uvoľňovali za pomoci malého kľúčika. Domáca reklama v ružomberských novinách hlásala, že korčule možno za 2 – 3 zlaté kúpiť v obchode u Makovických. Činnosť korčuliarskeho spolku dospela až do takej výkonnosti, že v roku 1901 požiadali magistrát mesta o súhlas k večernému krasokorčuliarskemu vystúpeniu. Postupom rokov sa korčuľovanie stalo obľúbeným sezónnym športom. Keď v roku 1909 v meste založili Rozsahegyi sportegylet (Ružomberský športový spolok) vo svojom programe medzi zimnými športmi mal spolok aj korčuľovanie. Korčuľovanie bolo prvým priekopníkom v zakladaní športových spolkov a klubov v Ružomberku.