Na  Nemeckej  ulici  v  Ružomberku

Na Nemeckej ulici v Ružomberku

František DianSpoznávame RK28.2.2021

Márne by ste ju hľadali. Už neexistuje. Zanikla. Kľukatá ulica, zväčša vykladaná „mačacími hlavami“. V lete prašná, po oboch stranách zastavaná nízkymi domčekmi, s početným zastúpením malých obchodíkov. Medzi domčekmi vyčnieval poschodový dom Jakuba Glasnera, postavený niekedy v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Z ostatkov ulice ostal na rohu Ulíc Dončovej a Madačovej iba Banícky dom a zopár prízemných domov na súčasnej ulici S. Viatora. Staré domy pobúrali a v uplynulých desaťročiach ich nahradili nové paneláky a iné viacúčelové domy. Ani trasovanie ulice sa nezachovalo

„Jakub Glasner sa venoval obchodu s drevom a liehovými nápojmi. Živnosť získal v roku 1875 a na Nemeckej ulici založil podnik na výrobu liehovín.“ /Z. Ďuriška: Rody a osobnosti/ Po jeho smrti podnik prevzal syn Richard. Dňa 27. decembra 1921 založil na základoch otcovho podniku továreň na výrobu liehovín a obchod s pivom a vínom – LIKÉRUM. Základná istina spoločnosti bola 850 000 korún. Zakladajúcim účastinármi boli :A. Mederly, J. Zimmer, M. Čavoja st.

R. Glasner, E. Novák, B. Littmann, E. Jančeková, E. Dőrner a J. Varádi. Plynie sto rokov od vzniku továrničky, po ktorej ostala len spomienka a etikety z fliaš uložené v Liptovskom múzeu.

Richard Glasner bol schopným podnikateľom. Vyštudoval ružomberské gymnázium a vysokú školu technickú absolvoval v Berlíne. Do Ružomberka sa vrátil ako vysokokvalifikovaný papiernický odborník a v roku 1902 bol riaditeľom továrne na výrobu celulózy a papiera. Po postavení Uhorskej papierne bol jedným z jej riaditeľov. Od roku 1904 ako spoluvlastník rodinného podniku sa venoval aj obchodovaniu s liehom a vínom. Po smrti otca sa stal jediným vlastníkom rodinného podniku. Zomrel vo Viedni v roku 1929.

V továrničke LIKÉRUM vyrábali borovičku, likéry a obchodovali s vínom, na fľašiach ktorého mali vlastné etikety. Zo zachovaných etikiet je zjavná pestrosť ich sortimentu. V roku 1940 začali vyrábať Francovku, dnes poznanú pod názvom ALPA. V čase 2. svetovej vojny stihol ich rovnaký osud, ako mnoho židovských rodín. Rovnako podnik prešiel zmenami vlastníckymi a výrobnými a v roku 1948 bol znárodnený. Určitá časť výroby bola zachovaná. Ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia na prízemí ich domu bola plnička limonády – malinovky, do pollitrových fliaš. Zanikla malá továreň, zanikla celá ulica, čas zahladil stopy kúska histórie. Iba staré fotografie pripomínajú život v starom Ružomberku na Nemeckej uklici.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia