Najkrajšia ulica

František DianSpoznávame RK15.3.2026

Hovorilo sa o nej, že je najkrajšou ulicou starého mesta. Od pradávna, nevedno od kedy, viedla ňou cesta zo Zvolena do Poľska. Možno spočiatku, na konci cesty pred Váhom, kde sa kedysi vlievala Revúca, bol Váh nánosmi štrku plytší. Ľudia a kone sa mohli na druhú stranu rieky v tomto mieste prebrodiť.

Keď vybudovali hrad Likavu, niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia, panstvo v kočiaroch potrebovalo ponad Váh postaviť drevený most. Tak bol ponad Váh postavený prvý drevený most. Kedy nevieme. Ale nikdy nevydržal dlho. O to sa s pravidelnosťou postarala povodeň, alebo jarné topiace sa ľady.

Kedy sa poľná cesta, pokrytá výmoľmi začala meniť na ulicu? Možno to súviselo s postavením prvého mosta. Poľná cesta, ktorou aj ružomberskí gazdovia chodili ku svojim poliam pri rieke aj drevorubači vozili kmene stromov a výrobky z dreva na pltnicu, postupne začala meniť na ulicu. To už na vznikajúcej ulici boli postavené prvé drevenice a pred prechodom cez most sa v roku 1587 spomína mýtna stanica. Kde sa vyberalo mýto, musel tam mať mýtnik postavený svoj dom.

Cestujúci sa mohli pri vyberaní mýta zdržať aj dlhšie a tak sa im naskytla príležitosť oddýchnuť si a občerstviť sa v hostinci pri mýte, spomínanom v rovnakom roku ako mýto (1587). Ulicou od Veľkého Závozu tiekol potok. Najskôr pravou stranou ulice, aby v poslednom úseku zmenil smer na ľavú stranu a vlial sa do Váhu. Architekti, ktorí navrhovali novodobú úpravu ulice, nezabudli na túto historickú skutočnosť a v dlažbe ulice od „vajca“ je naznačený kľukatý tok, kedysi tadiaľto, tečúceho potoka. Na opačnej strane ulice, pri vyústení Veľkého Závozu, nadväzovala ulica na Nemeckú ulicu. V 16. a 17. storočí boli na ulici takmer všetky domy z dreva. Iba štyri zemianske kúrie boli z kameňa a tehál. Toľko informácie zo starých čias Ružomberka.

Až do začiatku 19. storočia sa vzhľad ulice neveľmi menil. Menil sa iba jej názov: Podhora (1585), Veľká Podhora (1719), Hid utca (1895), Mostová ulica (1918), Ulica československej armády (1945), Mostová ulica (1999). Štrková, v čase dažďov blatistá ulica, bola často zaplavovaná vyliatym potokom. Pri očakávaných významných návštevách mesta, ulicu vysypali štrkom a tým práca magistrátu bola na dlhší čas ukončená. Načo ďalšie úpravy, veď po nej chodili iba chodci, koče a záprahy koní a volov.

Začiatkom 19. storočia drevenice na ulici začali ustupovať murovaným domom. Súviselo to s rozvojom remeselníckej výroby a obchodu. Vznikali malé obchodíky, krčmičky, remeselnícke dielne. Zmenil sa aj panský hostinec na mýte. Starú drevenú stavbu nahradil murovaný dom, ktorý v roku 1819 prevzal do nájmu židovský osadník z Oravy, Mojžiš Glasner. Hostinec prevádzkoval až do roku 1874. Na konci 19. storočia prestaval vnuk Glasnera Adolf hostinec na chýrny „Glasner - féle városi szalloda Rozsagegyen“, čiže Glasnerov mestský hotel v Ružomberku. Hotel prekvital a reklamu mal umiestnenú aj v adresári podnikateľov Rakúsko - Uhorska.

Len cesta ulice bola v biednom stave. Zmenila sa až v roku 1873. Talianski robotníci po dokončení stavby železnice vymurovali brehy potoka aby sa nevylieval, vybudovali chodníky s asfaltovým povrchom a ulicu vydláždili čadičovými kockami. Už v roku 1864 bola ulica osvetlená petrolejkami. V roku 1888 bol na mieste dreveného mosta postavený železný most. Vzhľad ulice sa očividne začal meniť na „obchodnú ulicu“.

Oproti Hotelu Mýto bola Alžbetina kaviareň a cukráreň. Vedľa krčma M. Sztollara, kúsok ďalej grielovská lekáreň. Sieť obchodov tvorilo Herleovo papierníctvo a knihárstvo, nasledovali potraviny Zimmera, delikatesy Sigmunda, porcelán a sklo Pártoša, textil a koberce Rótha, módny tovar Mangolda, konfekcia Földváriho, mäsiarstvo Špaček - Srkal, obuv Busi, Haasovo železiarstvo, Holdošov obchod s južným ovocím, hodinárstvo Bérci a tiež Vámos, fotografovanie Bricht, Keyzlarovo záhradníctvo. Po vzniku Československa (1918), výstavba poschodových domov so secesnými fasádami, zmenila vzhľad ulice a získala mestský charakter. Mostová ulica sa stala obchodným centrom a bola najkrajšou ulicou mesta.