Námestie  slobody

Námestie  slobody

František DianSpoznávame RK17.3.2024

Pol storočia bolo miestom osláv oslobodenia mesta Sovietskou armádou, Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a iných spoločensko-politických udalostí. Miestom kladenia vencov k pamätníku padlých v 1. a 2. svetovej vojne. Miestom zhromažďovania obyvateľov pred bývalým Župným domom, dnes Úradom práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri rôznych príležitostiach. Priestorovo nevyriešené, nevyhovujúce námestie doslúžilo v júli 1997.

Na návrh architektov Martina Bišťana a Petra Abonyiho v spolupráci s Rastislavom Gromnicom a Róbertom Weidlichom sa v prostred leta do asfaltovej dlažby a parkových priestorov zahryzli mechanizmy, aby zmenili túto časť mesta. Vybraným zhotoviteľom diela bola firma MiS z Banskej Bystrice. Rozpočet mesta na plánovanú investíciu bol na svoju dobu dosť vysoký, prekročil 20 miliónov  slovenských korún. Za rok intenzívnej práce sa dielo podarilo a skrášlilo túto časť mesta. 

Centrom celej kompozície námestia bolo vytvorenie šošovkovitej priehlbiny, ktorá by vytvárala pokojný priestor od vedľajšej ulice a rušnej dopravy. Vstup na Námestie slobody je orientovaný od budovy ÚPSVaR cez slávobránu a druhý vstup je od polície. V prehĺbenine bolo umiestnených 27 symbolických liatinových kociek na povrchu so symbolmi vytvorenými deťmi Súkromnej základnej umeleckej školy Kataríny Martinkovej. Kovové časti kociek vyrobilo RUSTRO Ružomberok. V čase otvorenia námestia a potom ešte určitý čas boli v noci kocky osvetlené. Stavitelia diela sa museli vysporiadať s preložením inžinierskych sieti a úpravou komunikácie. Položením 7 000 m² betónovej dlažby, 3 000 m² asfaltových plôch, úpravou zelených plôch, vysadením 26 okrasných stromov, kvetinovou výzdobou, osvetlením priestoru. V okolí námestia boli osadené lavičky a v západnej časti rečnícka tribúna. Vo vstupe na námestie od polície bola inštalovaná fontána ako napájajúci žľab. Tečúca voda, symbolizujúca život mala narážať na rezonančné plechy a tvoriť jemné zurčanie. Vybudovaný 1 m² námestia vyšiel mesto na 2 350 korún.

Otvorenie dokončeného námestia bolo 3. júla 1998. Sprevádzal ho slávnostný program: vystúpenie mažoretiek, SUPRANKA, folklórny súbor Liptov, skupina Korýtko a večer bola na námestí diskotéka. Primátor mesta Juraj Čech pri slávnostnom prejave a otvorení námestia mimo iného povedal. „Naše mesto má významnú históriu a jeho dejiny boli mnohokrát aj dejinami  Slovenska. Skutočnosťou je, že mesto od roku 1960, odkedy stratilo postavenie okresu, prestalo sa rozvíjať podľa svojich potrieb.“ Nebola to v tomto čase jediná investícia  na zveľadenie mesta. Dostavovala sa ZŠ na Klačne, budovala sa Koniareň,  rekonštruovaný bol Kultúrny dom Andreja Hlinku, Mostová ulica, pešia zóna, Park Š. N. Hýroša.

Myšlienka a predstava architektov pri rekonštrukcii námestia bola ušľachtilá a pekná. Skutočnosť v nasledujúcich rokoch však bola iná. Námestie s rečníckym pultom bolo sprvu využité aj na predvolebné mítingy. Ale len spočiatku, potom už nie! Mládež fontánu a betónové schody využívala ako dráhy pre korčuliarov, cyklotriál, skateboard a pod. Zvuk fontány v noci rušil v okolí bývajúcich obyvateľov a tak bola voda odstavená. Liatinové kocky prestali časom svietiť. Pre mnohých obyvateľov mesta sa stalo nepochopiteľným, keď na severnom okraji námestia vybudovali prízemnú kaviareň. Námestie tým stratilo svoj pôvodný plánovaný vzhľad a funkciu. Nevraviac o tom, že v okolí 100 m sa nachádzajú ďalšie štyri reštauračné zariadenia. Nebola by úplná pravda, keby sme tvrdili, že námestie chátra. Ale neplní pôvodne určenú funkciu, pre ktorú bolo zrekonštruované. A to je škoda. Nie je to jediná investícia mesta, ktorá tak trocha nenaplnila očakávania.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia