Naše ružomberské lesy

František DianSpoznávame RK26.4.2020

Od roku 1952 je u nás apríl oslavovaný ako mesiac lesov. Lesy pokrývajú približne 42% rozlohy Slovenska, čo je okolo 2 milióny hektárov. O úžitku lesa by bolo asi zbytočné hovoriť. Sú to pľúca našej zdevastovanej matičky Zeme. A Ružomberok je bytostne na úžitku dreva spracovaného v celulózo-papierenskom kombináte závislý. Predstaviť si naše mesto bez obkolesených zalesnených pohorí je priamo nemožné.

Vo výsadnej listine mesta získal Ružomberok takú rozlohu lesov, akou sa mohla pochváliť máloktorá obec na území Slovenska. Chotár mesta bol ohraničený na východe Ludrovským potokom až po prameň, ďalej na západ až po prameň Bystrô a dolinou až po Váh, ktorý tvoril severnú hranicu. V čase vymedzenia chotára ho tvorilo asi 11 500 ha. „Všetku ružomberskú zem, tak ako je a leží, vlastnia, voľne môžu užívať hory a vody svojho chotára, slobodne môžu vykonávať poľovačku...“ /Z výsadnej listiny z roku 1318/. Ale chotár Ružomberka bol často predmetom súdnych sporov. Z rozkazu Štefana Tökölyiho v roku 1670 pridelili časť chotára v Lúžňanskej doline a v Hlaváči novej šolteskej obci Lúžnej a v roku 1712 Osade. Mesto proti zabratiu chotára protestovalo a spor sa ťahal celé storočie až kým kráľovskí sudcovia v roku 1804 rozhodli v neprospech mesta.

V mestských lesoch od samého počiatku sa zle hospodárilo. Odlesňovalo sa pre salašníctvo, pre ornú pôdu, pasenie dobytka... Vyrúbané plochy ak sa hodili na pasenie oviec a dobytka, ostali pasienkami. Odlesnené strmé, skalnaté plochy ostali ponechané osudu /Sidorovo/. Mestu záležalo len na tom, aby v blízkosti mesta neboli lesy vyničené... „ak pán Boh dopustí oheň, aby bolo drevo na stavbu domov poruke...“ Na pasienkoch vždy ostával kúsok lesa, aby sa stádo pri búrke malo kde utiahnuť. Pustošeniu lesov výrazne pomáhali pastieri. Z popisu lesov z polovice XVI. storočia je zaujímavý záznam: „Na druhej strane sa rozprestiera mladý les Korytnice. Tu majú ružomberskí valasi šesť salašov a veľké škody robia... Od Revúcej dolu idúc je miešaný les nazývaný. Ritzoba, ktorú ružomberskí valasi skoro úplne vypásli s kozami...“

Stredoveké panstvo videlo v lesoch potenciál značného bohatstva, aj preto prekvital obchod s drevom. Kráľ Ferdinand vydal v roku 1574 pre lesníkov likavského panstva rozsiahle pravidlá, ktoré tvorili dlhé roky základ spravovania komorských lesov. Nie však v lesoch mesta, ktoré malo vlastnú autonómiu. A lesné bohatstvo bolo veľmi často jediným zdrojom príjmu utláčaného a drancovaného mesta. V roku 1687 na renováciu Budína putovalo po Váhu a Dunaji z Ružomberka 324 pltí likavského panstva. Stovky pltí dopravili drevo a rezivo na výstavbu Pešti. Popri legálnej ťažbe dreva prekvital aj čierny obchod s drevom zo strany šľachty. Takto bolo v Revúckej doline v roku 1744 vypílených asi 3 000 stromov a v Likavke 5 000. Hory ostávali holé, až musela zasiahnuť vrchnosť proti vlastnej šľachte a výrub obmedziť.

Aj mesto v dôsledku zvyšovania daní, drancovaním vojskom, požiarmi domov si vypomáhalo tým, že povoľovalo výrub stromov a dávalo do prenájmu lúky, pasienky, hole...a rozloha mestských lesov sa znižovala. Táto skutočnosť prinútila v roku 1739 Jána Szemberiho, bystrického komorského banského prefekta, ako vrchnosť, že dal vypracovať pravidlá využívania lesov a mestu Ružomberok ich dodržiavanie prísne nariadil. Mesto muselo z času na čas niektoré hory uzavrieť, aby sa zotavili a stromy dorástli. Ale nariadenia neboli dôsledne dodržiavané a devastácia lesov pokračovala. Drevo tvorilo základný stavebný materiál na stavbu domov. Veď ešte v roku 1890 z 1010 domov v meste bolo 544 postavených z dreva. Značné škody po veľkých požiaroch /1728, 1784, 1797, 1807.../si vyžiadali množstvo dreva na znova postavenie domov. Mestské lesy tak museli byť chránené pred živelnou ťažbou pohorelcov a drevo im poskytovali na poukážky a za peniaze. V roku 1898 bol vydaný zákon o štátnom spravovaní lesov. Odvtedy mestské lesy prešli pod štátnu správu až do roku 1931, kedy mesto rozhodlo spravovať svoje lesy vlastným správcom.

V novodobejšej histórii ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia činila rozloha lesov Ružomberka 6 500 ha a tým boli štvrtým miestom na Slovensku v rozlohe lesov /Kremnica 9 718 ha, S. N. Ves 7 543 ha, B. Bystrica 7 036 ha/. Do mestského rozpočtu prinášalo lesné hospodárstvo ročne okolo 1 200 000 Ks. Podľa slov súčasného riaditeľa Mestských lesov Ružomberok Milana Šlávku, spoločnosť obhospodaruje 6 954 ha lesných pozemkov. Prioritou už nie je v prvom rade ich hospodárska funkcia, ale zabezpečujú aj ďalšie mimo produkčné funkcie. Len cca 40 % z ich rozlohy tvoria hospodárske porasty, zvyšok sú porasty ochranné a porasty osobitného určenia. Chráňme si toto nenahraditeľné prírodné bohatstvo, ktoré už storočia slúži obyvateľom tohto regiónu. Ak sa dá, pomáhajme naše lesy zveľaďovať, ako pomáha Občianske združenie Ružomberčan.