Naši predkovia a zemiaky

František DianSpoznávame RK19.5.2024

Možno si poviete: „Čo už len na zemiakoch môže byť zaujímavé.“ Denne ich na rôzne spôsoby upravujeme, konzumujeme. Nezaujímame sa, kto a kde ich vypestoval, čím prihnojoval, zavlažoval, ako uskladňoval. Pre nás je dôležité koľko stoja  a ako chutia. Predsa však v histórii poznania zemiakov sa vyskytujú zaujímavosti, ktoré na čítanie ponúkame.

Európania sa dlhé desaťročia na obyvateľov strednej a južnej Ameriky  pozerali „cez prsty“, ako na zaostalé národy. Napriek chybnej mienke dali ľudia tohto kontinentu celému svetu zemiaky, kukuricu, rajčiny, ale aj tabak a iné návykové látky. Do Európy boli zemiaky dovezené z Ameriky v rozmedzí rokov 1618 - 1648. V roku 1717 sa dostali do Saska, odtiaľ do Čiech a v roku 1773 do Rakúska. Panovník v snahe zabrániť hladomoru v ríši (1772 - 1773) nariadil vo svojom cisárstve pestovanie novej plodiny – zemiakov. Dňa 24. mája 1774 kráľovským rozkazom bolo prikázané Antonovi Pongrácovi z Ondrašovej zaviesť na Liptove pestovanie zemiakov. V jeho službách pruský záhradník Vojtech Prúša bol zaviazaný na dva roky učiť poddaných likavského panstva pestovať „švábku“ ako zemiaky v tom čase nazývali. Okrem toho mal zaviesť pestovanie ďateliny a ovocných stromov.

Novoty sa neuplatňovali ľahko. Ružomberskí mešťania a poddaní boli naučení jesť repu, odmietali zemiaky a odhovárali ľudí od ich pestovania. Odporcov pestovania a trucovania zlomili až tresty palicovaním na dereši. Nakoniec sa pestovanie ujalo a pre málo úrodný kraj Liptova bolo požehnaním. Pretože v málo úrodných rokoch zachránilo ľudí od hladu. Keď sa už zemiaky v Liptove a inde udomácnili a ľuďom chutili, chceli ich mať stále viac. Odborná literatúra o pestovaní zemiakov nebola a z času na čas sa len v časopisoch objavil „odborný“ článok o pestovaní zemiakov. Tak tomu bolo aj v roku 1886 v časopise „Vlasť a svet“ v príspevku nazvanom „Sušenie zemiakov na sadenie“. Ponúkame časť príspevku spred 140 rokov. „Všeobecne je známa vec, že zemiaky cez zimu stratia na váhe. Strata predstavuje až 10%. Ak sa tomuto vyparovaniu umelo napomáha, že stratia až 20% vody sú za istých okolností úrodnejšie. Úrodnosť umelo sušených zemiakov je asi o 30 – 40% väčšia. Z umelo sušených zemiakov dostaneme i väčšie hľuzy. Takto sušenie zemiakov napomáha ich plodnosti.“

A iný článok z rovnakého časopisu v inej dobe uverejnil. „Vraj vo Francúzsku urobili pokus. Na dvoch rovnakých pôdach zasadili rovnaké množstvo zemiakov. Na jednom hone počas kvitnutia odštipovali kvety. A vraj tam sa urodilo viac zemiakov ako na ploche, kde kvety neodštipovali.“ Nevieme, ako sa roľníkom, ktorí vzali „odborné odporúčania“ za svoje, vydarila úroda. Dnes je to už jedno. Dôležité je, že zemiaky v rôznorodých úpravách ľuďom chutia a sú neodmysliteľnou súčasťou nášho stravovania. A nad odbornými radami o ich pestovaní sa môžeme iba pousmiať.

Foto: Markus Spiske on Unsplash