Nastal čas páračiek a priadok

František DianSpoznávame RK19.10.2025

Každá doba v živote ľudí okrem denných povinností a problémov mala a má svoje čaro.

Ak sa domnievame, že pred zavedením elektriky do domácností v prvých desaťročiach minulého storočia sa ľudia v dlhých jesenných a zimných večeroch nudili, nebolo tomu tak. Síce nepoznali rozhlas, televíziu, telefóny, nechodili do kina. Modlitebná knižka a domový kalendár bol často jedinou literatúrou, napriek tomu si boli bližší, viac si pomáhali, rozumeli. Občas sa pohádali, pre maličkosti súdili, ale medzi sebou nestavali kamenné a betónové múry.

Keď sa dni začali výrazne krátiť a tma zahalila dediny už pred večerom, v dreveniciach sa rozsvietili petrolejky, sviečky, alebo postačovalo svetlo z horiaceho krbu, či sporáku. Nastal čas rozprávania, spomínania, rozprávok a strašidelných príbehov, pri ktorých malé deti zatajovali dych a so strachom zaliezali pod perinu uložiť sa ku spánku. Nie v každej rodine mali večery takýto priebeh. Tam, kde boli dospievajúce dievky, večer mával inú podobu. Bolo potrebné postupne pripravovať výbavu pre vydajachtivé dievky. Priadlo sa, páralo perie, tkali koberce, plátno. Čo by to bola za nevesta, aby nemala a pripravenú perinu a vankúše z peria doma chovaných husí. Nemala aspoň štyri ľanové plachty, utkané koberce. Nastal čas párania peria.

Po ošklbaní husí sa perie odkladalo do vriec a v zime ho začali párať. Väčšie perá gazda zväzoval do zväzkov a „pierko“ slúžilo na mastenie plechov a koláčov. Konce krídel s najväčšími perami sa nechalo vyschnúť a slúžilo na ometanie pavučín a vymetanie pece na chlieb. Ostatné perie sa páralo. Páranie bola ženská robota, deti nemali pri tejto práci trpezlivosť. Gazdiná, dievky, susedky sa dohodli, kedy a v ktorom dome začnú párať perie. Keď popárali v jednom dome, pokračovali v ďalšom. Okolo stola v kuchyni sa po večeroch zišlo aj 6 - 8 páračiek.  Gazdiná na pohostenie napiekla šišky, alebo kapustník (Likavka), uvarila hriatô, alebo čaj s rumom. Kuchyňu osvetľovala petrolejka a okolo stola si posadali páračky. Na stôl sa vyložilo perie a každá dievka, či žena popárané perie           odkladala do pripraveného vreca a kostrnky odkladala na bok. Perie slúžilo na naplnenie perín a vankúšov, kostrnkami sa naplnili vankúšiky pod zadok na laviciach a stoličkách. Pri páraní sa nesmelo kašľať, silné dýchať a už vôbec nie kýchať. Lebo rozlietané perie by zbierali až po dvore.           V tom čase v obchodoch kúpiť perie bolo málo pravdepodobné, preto sa každá gazdinka snažila dochovať husi. Večerné páranie trvalo niekedy až do noci. Pri práci sa rozprávalo, klebetilo, aj spievalo. Páranie často skončilo po príchode mládencov, ktorých to priťahovalo ku sympatickým dievkam. Potom sa už len žartovalo, spievalo a nadväzovali viac ako blízke priateľstvá. A že to skončilo vyprevadením srdcu blízkej dievky je pochopiteľné, a čo nasledovalo ďalej, o tom sa nehovorí.

Okrem párania peria k zimným večerným prácam patrilo i spriadanie ľanu, konope a vlny. Bola to práca, ktorú mohla vykonávať žena, keď mala voľné chvíle. V Bielom Potoku bolo zaužívané, že mladé dievčatá sa schádzali v niektorom z domov na ulici a na kolovratoch spriadali pripravené kúdele, alebo vlnu. Aj v Liskovej bol podobný zvyk. Mladé dievčatá, rovesníčky, sa po večeroch schádzali na priadky vždy v inom dome. Priniesli si kolovrat, kúdeľ a priadli. Za dievčatami prichádzali mládenci, žartovali, zabávali sa a stávalo sa, že pri takejto zábave veľa toho nenapriadli. Aby matka nezbadala, koľko dcéra napriadla, po príchode domov potichučky vyšla na povalu a vymenila si kúdeľ. Bolo málo domov, kde mládenci na priadky nesmeli chodiť, nedovolili im to rodičia. A čo robili rodičia v dome, kde boli priadky? Gazda odchádzal na posedenie ku susedom, gazdiná v kúte priadla a starí sedávali na prípecku. Ukončenie priadok bolo oslavou. Dievčatá naznášali potraviny, upiekli koláče, uvarili halušky, pripravili niečo na zapitie a pri harmonike do noci spievali a zabávali sa.  Také boli v minulosti zimné večery. Až do postavenia textilky v Rybárpoli boli ľan, konope a vlna základným domácim materiálom pre zhotovenie oblečenia ženám, mužom i deťom.