Nemí jubilanti

František DianSpoznávame RK6.9.2020

Predsa pri svojich okrúhlych výročiach nik neorganizuje párty a takmer nikto si na ne nespomenie. Iba rokmi opotrebované piliere, nosné konštrukcie a vozovka nás upozornia, že je čas venovať pozornosť a peniaze na rekonštrukciu.

Mosty. Trocha histórie sme o nich napísali v predchádzajúcom príspevku. Ak by sme v meste hľadali najstarší slúžiaci most, bola by to lavica pre chodcov z Černovej do bývalej textilky /pri autoservise/, postavená v roku 1928. Naopak, najmladším je most cez Váh pri čističke odpadových vôd medzi Černovou a Hrboltovou postavený začiatkom osemdesiatych rokov. Ktoré mosty jubilujú v roku 2020?

Po skončení 2. svetovej vojny boli mosty ustupujúcou nemeckou armádou zničené. Obyvatelia mesta sa na železničnú stanicu dostali jediným, narýchlo opraveným dreveným mostom, postaveným Nemcami v roku 1939 pri ťažení na Poľsko. Most stál pri nemocnici asi na miestach súčasného.

V roku 1941 začali prípravné práce na vybudovaní betónového mosta z Dončovej ulice cez Váh a nadjazdu ponad železničnú trať v smere na Dolný Kubín a Poľsko. Na zasadnutí stavebnej komisie /24.5.1942/ v Ružomberku, za účasti zástupcov Ministerstva dopravy Slovenska, župného úradu a mesta Ružomberok, okrem plánovaného mosta, zástupcovia mesta predložili komisii požiadavku postaviť most zo železničnej stanice priamo cez Váh na výbežok, ktorý oddeľoval Váh a Revúcu. V tom čase bola budovaná magistrála Kráľovany – Poprad cez Ružomberok. Dovtedy slúžila cesta do Liptovského Mikuláša popod Mních. Kým práce na magistrále pokračovali aj preložkou toku Revúcej a mosta ponad ňu, ako aj nadjazdom nad železničnú trať pri Slovenskej papierni /1942/, mosty s výstavbou museli počkať až do skončenia vojny.

Most na železničnú stanicu z hlavnej cesty bol vybudovaný a uvedený do prevádzky v roku 1 9 5 0. To už koryto Revúcej v sútoku do Váhu bolo niekoľko rokov preložené od zničeného železného mosta ku tomuto novému mostu na stanicu. Starý, drevený most pri nemocnici doslúžil a bol zlikvidovaný. Približne na jeho mieste bol v roku 1 9 6 5 odovzdaný nový most z Dončovej ulice a nadjazd nad železničnú trať. Bola to v tok čase stavebná pýcha Ružomberka. Dnes je tento most svedkom častých dopravných nehôd aj so smrteľnými následkami. Podľa najnovších informácií Slovenská správa ciest uvažuje o renovácii tohto mosta zatiaľ v neurčenom termíne. V rovnakom roku 1 9 6 5 bol na základoch starého mosta postavený nový most cez Revúcu pri hoteli Čavoja.

Spojenie bavlnárskych závodov s hlavnou cestou bolo možne cez jediný montovaný, železný most spájajúci Textilnú ulicu a Malé domky s hlavnou cestou, kde stála benzínová čerpacia stanica. Most bol šírkou pre jedno vozidlo, tak si autá museli dávať prednosť. Po stranách mosta boli lavice pre chodcov. Od mosta viedla do fabriky úzka cesta, ktorá je nezmenená doteraz. Dnes miesto tohto mosta ostala lavica pre chodcov. Vedenie bavlnárskych závodov donekonečna vyzývalo nadriadené orgány a žiadalo vybudovanie nového mosta. Stále prísľuby sa naplnili až v roku 1 9 7 0, kedy 21. decembra minister dopravy Štefan Šutka prestrihol pásku na novom moste, vyúsťujúcom pri hlavnej bráne textilky. Skončilo desaťročné provizórium visutej lavice pre chodcov. Most bol vybudovaný v tom čase novinkou z prepätého betónu a v tomto roku bola jeho vozovka a chodníky rekonštruované. To sú okrúhle výročia niektorých ružomberských mostov v roku 2020.