Nikdy viac cholera

František DianSpoznávame RK23.2.2020

Svetová zdravotnícka organizácia zaznamenala v roku 2016 výskyt cholery v 38 krajinách sveta v 132 000 prípadoch. A v roku 2018 vo veľkom rozsahu cholera šarapatila v Jemene. Pôvodcom ochorenia je baktéria a zdrojom nákazy môže byť nedostatočná hygiena, infikovaná voda a ľad z nej, zelenina polievaná takouto vodou, ryby, surové mäkkýše... Nakazený človek dostane hnačku, zvracia, nastáva dehydratácia organizmu, kŕče a za 4 – 6 hodín bez pomoci zomiera. Skoré nasadenie účinných liekov človeka zachráni. Ale ľudia v minulosti nepoznali účinné lieky dneška a nevedeli si pomôcť. Nechceme písať o chorobe ako takej, ale o dopade na našich predkov pri epidémii v roku 1831.

V 19. storočí vypukla epidémia cholery v Indii a zdrojom nákazy bola rieka Ganga. Odtiaľ sa šírila cez Rusko a Poľsko do Uhorska. Panovník František I. nariadil vojenským hliadkam strážiť hranice tak, aby z týchto krajín nikto do Uhorska neprešiel. Ani to šíreniu epidémie nezabránilo. Priebeh epidémie v Ružomberku v kronike zaznamenal vtedajší notár Joannes Oprschall-Hlobík.

Napriek opatreniam nevedno ako sa 14. augusta 1831 choroba zjavila aj v našom meste. Dve šestnásťročné dievčatá dostali hnačku, zvracali a v bolestivých kŕčoch skonali ešte v ten deň. V ďalších dňoch sa úmrtnosť stupňovala a denne zomieralo 10 – 17 ľudí. Zakázané bolo vzájomné navštevovanie sa, zhromaždenia ľudí, zatvorený bol kostol, krčmy, školy, úrady... V dome, kde niekto zomrel, nesmel do neho ani z neho nikto vychádzať, bol zabarikádovaný. Prvých mŕtvych pochovali v normálnom cintoríne /spolu 11/. Pre ďalších zomrelých bol zriadený cholerový cintorín pod Hríbmi a mŕtvych pochovávali bez rozlúčky a cirkevných obradov do spoločného hrobu. Len po skončení epidémie bola spoločná pohrebná pobožnosť za všetkých zomrelých. Bilancia epidémie bola hrozivá. V Ružomberku zomrelo 194 ľudí, čo bolo 8% obyvateľov. Podľa záznamov v Nemeckej Ľupči /Partizánskej/ zomrelo 400 a v Hybiach 160 ľudí.

Účinné lieky ľudia nepoznali. Pomáhali si ako vedeli ľudovými liekmi. Jedli cesnak, šľahali sa žihľavou, odporúčalo sa prikladanie pijavíc, púšťanie žilou, prikladanie obkladov s horúcou pálenkou a čiernym korením... „Keď v meste vybubnovali, že Matej Opršal zadarmo rozdáva liečivé rastliny proti cholere, pred jeho domom v uličke Šrôty nastala razom taká tlačenica, že musel bránu domu zatvoriť a lieky oknom podávať...“ Ako ochrana a prevencia proti chorobe sa v Ružomberku predalo za 365 florénov borovičky a za 410 florénov červeného vína. Postihnutým chorobou radili prijímať veľa tekutín a užívať bizmutový prášok „který se w Apatece v Ružomberku dostane.“ Užívanie bizmutu však ľudia prijímali s nedôverou a v obave, že ich páni chcú otráviť. Na Spiši a Gemeri došlo proti užívaniu bizmutu k rebéliám, že až vojsko muselo zakročiť.

Doktori uverejnili spôsob, ako sa pred cholerou ubrániť: ľahnúť do postele, čaj a vodu piť, 1 x za 2-3 hodiny bizmutový prášok užiť, špiritusom telo potierať, obklady octové a špiritusové prikladať... Ak sa pacient začne potiť a močiť, je to náznak ústupu choroby. Mikulášsky lekár Leo Leopold radil, aby umyté listy pľúcnika zabarili vodou, usušili a rozomleli na prášok a tento s múkou zmiešali a chlieb upiekli...

Aj po ústupe choroby ľudia sa obávali, že truhly s pochovanými nie sú zemou dosť zakryté a z mŕtvol sa môže choroba opäť rozšíriť. Preto 31. októbra 1831 boli hroby priekopami oddelené. Na hroby navozili skaly, potom piesok a znovu skaly v hrúbke 60 – 80 cm. Obava z cholery aj po takmer 200 rokoch pretrváva dodnes. Pri plánovaní diaľnice, ktorá prechádza vedľa Martinčeka mali ľudia z obce k jej trase pripomienky, lebo by bola odkryla pohrebisko zomrelých cholerovej epidémie. Preto bola trasa diaľnice posunutá.

Cholera nám v súčasnosti na Slovensku nehrozí, ale ľudstvo sužujú iné ochorenia, na ktoré ani dnes nenachádzame účinné lieky.