O panskom hostinci

František DianSpoznávame RK26.5.2019

Na viacerých pohľadniciach je zobrazená Mostová ulica pred jej vyústením na most ponad Váh aj so spustnutým Hotelom Mýto. Odkiaľ vzniklo pomenovanie hotela, ktorý je už pol storočia zbúraný a čo bolo predtým, ako vo svojej dobe bol hotel vychýrený a známy v celom Uhorsku. Vráťme sa do histórie a pokúsme sa posplietať zachované skromné informácie a doplniť ich našou predstavivosťou.

Takmer pred tristo rokmi Matej Bel v diele „Vedomosti o súvekom Uhorsku“ o Liptákoch mimo iného napísal: „Mzdu, ktorú zarábajú na dlhodobých robotách na juh Uhorska, veľmi zriedka prinesú domov, pretože sviatočné dni trávia v krčmách a vinárňach...“ Krčmy boli obľúbenou „destináciou“ aj Ružomberčanov. Na konci 18. storočia žilo v meste 2000 ľudí, ale mali sme desať krčiem a ľudia vlastnili 84 kotlíkov na pálenie liehu. V roku 1825 bolo v meste už 17 krčiem a 112 kotlíkov, z ktorých majitelia museli odvádzať daň. Pivo, víno, pálené bolo každodennou gastronomickou súčasťou mešťanov, nie však nevoľníckeho ľudu.

Tak ako dnes, aj v minulosti boli krčmy skromne zariadené, ale panská trocha fajnovejšie vybavená. Vo väčšej izbe drevenice bol v kúte výčapný pult, v inom stavaná pec a pre návštevníkov dlhé stoly a lavice /nie stoličky vhodné pre bitku/. Taká bola väčšina krčmičiek. Pre nevoľnícky ľud to postačovalo. Na panský hostinec boli kladené väčšie požiadavky. A o takom panskom hostinci na Mýte chceme zaspomínať. Rieka Revúca sa do Váhu vlievala až pri moste cez Váh v mieste, kde je dnes lavica pre chodcov. Tam vyúsťovala Ulica Malá Podhora, dnes Mostová. Hlavná cesta, ako ju dnes poznáme ešte neexistovala. Cesta do Liptovského Mikuláša viedla popod Mních, alebo cez Podhoru, Poľnú ulicu, okolo Kostola Všetkých svätých.

Keďže z Oravy a Likavy do Ružomberka a Zvolena bol široko-ďaleko cez Váh jediný most len v Ružomberku , je pochopiteľné, že na moste sa vyberalo mýto. Nevieme, či už od počiatku vyberania mýta, alebo postupom času bola pri moste na tomto mieste vybudovaná budova mýta. Súčasťou mýta bol aj panský hostinec. Prvý raz sa v protokoloch mesta spomína v roku 1587 a potom v roku 1622. Vtedy, ako vždy pri povodni, rozvodnený Váh odniesol most cez Váh a „voda sa vyliala a siahala až po okná mestského hostinca na Mýte“. Hostinec bol väčší a honosnejší ako bežné krčmičky. Okrem veľkej izby, kde sa schádzali hostia, bola izba pre krčmára, izby pre hostí, kuchyňa, špajza, pivnica. Povala miestnosti bola drevená, podlaha doskami vyložená, okná zasklené, opatrné železnými mrežami. Pre návštevy panstva bol pri hostinci široký dvor pre pristávanie kočov a oddych, alebo prepriahanie koní. Pri hostinci boli maštale s vybavením pre ustajnenie koní pocestných. V samotnej izbe, kde sa schádzali hostia boli dubové stoly a lavice, murovaná pec a výčap. Okná a dvere mali železné kovania a dvere aj závoru.

Možno uveríme slovám spisovateľa, ktorý opísal hostinec v čase, keď už najlepšie roky mal za sebou. „Na ľavej strane Váhu v meste Ružomberok stojí starý drevený hostinec. Podľa toho ako vyzerá, mu môžeme roky počítať. Na jednej strane nahnutý, šindeľ preplátaný, ako zemiansky majetok na papieri. Napriek nie peknému vzhľadu nikomu nenapadlo, aby ho obchádzal. Chodili do neho chudobní ľudia, sedliaci, žobráci, zbojníci i páni a to aj z vysokého zemianskeho rodu...“ V čase svojej väčšej slávy bol oázou pocestných a všetkých, ktorí prechádzali cez most. Až do 15. septembra 1728. Vtedy sa na Malej Podhore vznietil požiar, pri ktorom zhorelo 62 domov a štyri zemianske kúrie. Popolom ľahol aj panský hostinec na Mýte. Ale hostinec na tomto mieste celkom nezanikol. Opäť sa spomína o šesť rokov neskoršie v roku 1734. Pre toto obdobie sú protokoly mesta skúpejšie. Predpokladáme, že novo vybudovaný hostinec na Mýte bol už z kameňa a murovaný. Od roku 1819 bol tento erárny hostinec v prenájme židovského osadníka z Oravy Mojžiša Glasnera. A naďalej ostal v prenájme tejto rodiny aj po roku 1874, kedy ho mesto v licitácii odkúpilo.

Na prelome 19. a 20 storočia už ako vybudovaný a zrekonštruovaný chýrny hotel mal v prenájme vnuk Mojžiša Glasnera - Adolf. V roku 1850 starostlivosť o údržbu mosta cez Váh prevzala stolica, hostinca a vybudovaného hotela sa to významne nedotklo. „Glasner – féle városi szalloda Rózsahegyen“ /Glasnerov mestský hotel v Ružomberku/ na mieste pôvodného hostinca na Mýte prekvital. Reklamu mal v adresári podnikateľov Rakúsko-Uhorska. Vína vo fľašiach mal pod vlastnou značkou, nakoľko rodina obchodovala s vínom. Bol hotelom, kde sa schádzala mestská elita, usporadúvali zábavy, divadelné predstavenia, bol kultúrnym strediskom . Po vybudovaní hotela Csavoja a neskoršie Kultúrneho domu hotel na Mýte stratil svoju prioritu. Ostalo len pomenovanie Mýto. Zmenila sa účelovosť. Na prízemí boli kancelárie, jedáleň, cukráreň, sídlili tu viaceré inštitúcie ako Reštaurácie a jedálne... Názov ostával nezmenený – na Mýte. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bola budova asanovaná, aby ustúpila súčasnej dvojprúdovej ceste.

František Dian