O starom panskom hostinci

František DianSpoznávame RK20.3.2022

Už je to tak na tom našom krásnom Slovensku. Čo i len malá dedinka , ale kostol a krčmu musí mať. Možno je to už generáciami geneticky zakódovaná informácia. A prečo by v minulosti mal byť Ružomberok iný ? Pilo sa v krčmách, pilo sa doma.

Na konci 18. storočia žilo v Ružomberku asi 2000 ľudí. Mali sme desať krčiem a v domácnostiach bolo 84 kotlíkov na varenie pálenky.

V roku 1825 už bolo sedemnásť krčiem a 112 kotlíkov , za ktoré museli majitelia odvádzať daň. Pivo, víno a pálené bolo každodennou gastronomickou súčasťou mešťanov. Nie však nevoľníckeho ľudu. Pred takmer tristo rokmi historik Matej Bel v diele „Vedomosti o súvekom Uhorsku“ mimo iného o Liptákoch napísal. „Mzdu, ktorú zarábajú na dlhodobých robotách na juhu Uhorska, veľmi zriedka prinesú domov. Pretože sviatočné dni trávia v krčmách a vinárňach...“

V minulosti, rovnako ako dnes boli krčmy skromne zariadené, ale aj honosnejšie. Prostému ľudu pre krčmu stačila v drevenici jedna izba v kúte s výčapným pultom, v inom kúte so stavanou pecou. Dlhé stoly a lavice často do zeme vtlčené, aby sa pri bitke nedali použiť. Panská krčma bola fajnovejšie vybavená. Aj my sme v meste mali panskú krčmu, honosne nazývanú hostincom. Už storočie po nej neostala ani pamiatka. Na mieste kde stála prúdia nekonečné kolóny aut a kamiónov. Pripomeňme si jej históriu v dobe, kedy sa o autách ešte ľuďom ani nesnívalo a človek bol vďačný ak sa odviezol na chrbte koňa, či na povoze.

Rieka Revúca sa do Váhu vlievala v mieste, kde je dnes lávka z Mostovej ulice ponad Váh. Tam stál drevený most, ktorý z času na čas rozvodnený Váh odniesol. Hlavná cesta, ako ju dnes poznáme, ešte neexistovala. Cesta do Liptovského svätého Mikuláša viedla z Mostovej ulice (vtedy Malej Podhory) cez spomenutý most a popod Mních. Most ponad Váh bol široko – ďaleko jediným mostom. Cestujúci od Zvolena na Oravu a opačne nutne museli využívať tento most. Pochopiteľne, že panstvo na moste vyberalo mýto. Pri moste bola postavená drevená mýtna budova, ktorá bola súčasťou panského hostinca. Prvý raz je o hostinci zmienka v roku 1587 a potom v roku 1622. V poslednom menovanom roku ako častokrát predtým bola veľká povodeň. Voda odniesla most ponad Váh „vyliala sa a siahala až po okná mestského hostinca na Mýte.“

Hostinec bol honosnejší ako krčmičky. Vo veľkej izbe sa hostia schádzali, stolovali a popíjali. Kto potreboval prenocovať, hostinec mal k dispozícii hosťovské izby. Vlastnú izbu mal aj krčmár. Na rozdiel od krčmičiek, v ktorých bola hlinená podlaha, v panskom hostinci bola podlaha doskami vyložená, okná zasklené a so železným kovaním, opatrené železnými mrežami, dvere s kovaním a so závorou. Súčasťou hostinca bola kuchyňa, špajza, pivnica, široký dvor pre pristávanie kočov, maštale pre ustajnenie koní cestujúcich...V samotnej hosťovskej izbe boli dubové stoly, lavice, murovaná pec a výčap. Ak uveríme vetám dobového spisovateľa, ktorý hostinec opísal v čase, keď už mal najlepšie roky za sebou. „Na ľavej strane Váhu v meste Ružomberok stojí starý drevený hostinec. Podľa toho ako vyzerá mu môžeme roky počítať. Na jednej strane nahnutý , šindeľ preplátaný, ako zemiansky majetok na papieri...Chodili do neho chudobní ľudia, sedliaci, žobráci, zbojníci i páni a to z vysokého zemianskeho rodu...“ Bol oázou pocestných v čase svojej väčšej slávy. Až do 15. septembra 1728. Vtedy na Malej Podhore vzplanul požiar, pri ktorom zhorelo 62 domov, štyri zemianske kúrie a popolom ľahol aj panský hostinec na Mýte.

Ale hostinec na tomto mieste nezanikol. Opäť sa spomína v roku 1734, pravdepodobne na novo postavený a určite už nie celý z dreva. Od roku 1819, kedy bol tento panský hostinec v prenájme Mojžiša Glasnera, prechádzal prestavbou a na prelome 19. a 20. storočia bol prebudovaný na chýrny Glasnerov mestský hotel v Ružomberku (Glasner-féle városi szalloda Rózsahegyen). Ako hotel bol v tom čase mestskou „jedničkou“ až do postavenia Hotela Čavoja a Kultúrneho domu. Pri budovaní cesty v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol asanovaný. Pravdaže, tento hotel okrem miesta na ktorom stál, nemal so starým dreveným hostincom na Mýte už nič spoločné.