Občianska beseda a divadlo

František DianSpoznávame RK8.6.2025

V druhej polovici 19. storočia bol život v Ružomberku poznačený silnejúcou maďarizáciou. V úradoch, školách, spoločenskom i kultúrnom živote bola dominantnou rečou maďarčina. V roku 1876 bol založený Ružomberský maďarský čitateľský kruh, v ktorom boli členmi aj ružomberskí intelektuáli Šrobár, Janček, Burjan a ďalší.

Do programu kruhu sa snažili zaradiť aj slovenské prvky, predplácanie slovenských časopisov a novín. Ale neuspeli. Spolok bol v službách zlopovestnej maďarskej FEMKY (Felvidéki Magyar Közművelődési Egyesület -  Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok) a slovenčina nemala v jeho organizácii miesto. Aj preto sa nespokojní Slováci s pomocou Matice slovenskej snažili o založenie slovenského spolku. Narážali však na administratívne prekážky a prieťahy maďarských úradov.

Po rokoch snaženia predsa však na konci tunela svitlo svetielko nádeje. Dňa 5. novembra 1899 na prípravnom zasadnutí schválili Stanovy Občianskej besedy v Ružomberku a následne ich zaslali na schválenie na príslušné ministerstvo do Budapešti. Stanovy boli odobrené 24. februára 1900. Dňa 6. júna 1900 (pred125 rokmi)  sa v Ružomberku v hostinci u Spitzera konalo ustanovujúce valné zhromaždenie Občianskej besedy. Za členov sa prihlásilo 124 obyvateľov z radov inteligencie, živnostníkov, občanov rôznych profesií. Zápisné pre člena besedy bola 1 koruna a členský príspevok bol stanovený 30 halierov (0,30 koruny) na mesiac.

Prvým predsedom besedy bol zvolený Vavro Šrobár, ktorý v prejave k prítomným povedal aj tieto vety: „Každý z nás cíti hlad po spoločenskom živote, po náprave toho spôsobu žitia, ktorý je u nás obvyklý. Veru, priznajme si, že my občania ružomberskí vedieme nepekný život, smer slabí, zaostalí, nemáme váhy. Pozrime na najstaršiu čiastku mesta nášho, na rínok, ten je ešte vždy v tom stave nepokročilom - ako bol pred 50 rokmi. Pokrok, priemysel, kupectvo a vôbec nový život v Ružomberku reprezentuje cudzí – príchodzí element.“

Zo stanov vyčítame, že účelom vzniknutého spolku je šírenie všeobecného vzdelania, pestovanie spevu a šľachetná zábava. Nikde v stanovách sa nespomína slovenčina, pretože stanovy by asi neboli bývali schválené. Beseda nemala na činnosť vlastný priestor. Preto si prenajímala miestnosti Hotela Mýto a neskoršie, po vystavaní, aj Hotela Čavoja. Hoci niektoré činnosti, ako prednášky, spevokol od začiatku boli početne navštevované, neskoršie členovia o tento spôsob šírenia slovenčiny stratili záujem. Až v predvečer začiatku 1. svetovej vojny predsa len prejavili o aktuálne prednášky väčší záujem. Na rozdiel od predchádzajúcich aktivít, divadelný odbor besedy bol od počiatku aktívny. 

Hýbateľom divadelného života bol Fedor Houdek s manželkou Oľgou a Vavro Šrobár. Už v prvom roku založenia ochotníci besedy odohrali prvú hru Strýko od Benedixa. Nasledoval Urbánkov Rozmarín (1902), Mlynár a jeho dieťa (1902), od Čechova Medveď (1903), Kotzebusiho Zmätok nad zmätok (1905). Pri niektorých hrách sa spájali s Katolíckym kruhom. Nasledovali hry Macocha (1910), Gogoľov Revízor (1911), Ženba (1913), od Víkovej – Kunětickej Cop (1910), Príťaž (1914). V dobových novinách čítame mená vtedajších ochotníkov: O. Houdeková, A. Houdeková, M. Hermanová, M. Repčeková, V. Kubány, K. Hušek, J. Párička, V. Houdek, G. Ruman, P. Kadlečík a ďalší. 

Nádejnú činnosť Občianskej besedy prerušila 1. svetová vojna. Takmer všetky vzdelávacie spolky na Slovensku prestali účinkovať. Ružomberská beseda, aby nebola vystavená stálej kontrole, podozrievaniu z protispoločenskej činnosti, sama dobrovoľne na štyri a pol roka prerušila svoju rozbehnutú činnosť s nádejou, že po vojne zameškané dobehnú. „Urobili sme to s ťažkým srdcom, lebo beseda bola nám Ružomberčanom teplým ohniskom, pri ktorom sme sa v časoch utrpenia a poroby schádzali, aby sme svoje srdcia vzájomne zohriali.“ (Slovenský denník č. 14/1919)  Po skončení vojny už 12. januára 1919 bolo v Hoteli Čavoja valné zhromaždenie besedy a začala sa obnovovať, vojnou prerušená, činnosť. Ale to je už nová kapitola práce Občianskej besedy. 

Občianska beseda v Ružomberku v kultúrnych dejinách predprevratového mesta zohrala významnú úlohu a povzniesla národné povedomie utláčaných Slovákov v Uhorsku.

Fotogaléria