Od zberateľstva po Liptovské múzeum v Ružomberku

František DianSpoznávame RK15.11.2020

Ako študenti zorganizovali asi desaťčlennú skupinu mladých zberateľov pracujúcich v zmysle vypracovaných stanov. Takto vzniknutý spolok pomenovali Ružomberské alžbetínske múzeum. V rodičovskom dome, na povale starej ružomberskej pošty, zriadili súkromné múzeum a od 20. marca 1894 slávnostne sprístupnili verejnosti. Záujemcom sprístupnili prehliadku na špeciálne vstupenky a zo získaných prostriedkov svoje zbierky ďalej zveľaďovali a rozmnožovali. Tieto zbierky sa stali neskoršie základným fondom Liptovského múzea.

V r. 1898 obaja bratia odišli z mesta na štúdiá, činnosť spolku ochabla a nakoniec spolok rozpustili. Časť zbierok bola rozpredaná, niektoré vrátené pôvodným vlastníkom. Mestské zastupiteľstvo v tom istom roku prijalo rozhodnutie usporiadať mestský archív a zriadiť múzeum. Škoda, že návrh sa nerealizoval. Po návrate bratov do svojho rodiska venovali mnoho energie na premenu svojich muzeálnych predstáv na skutočnosť. Obnovili vlastnú zberateľskú aktivitu, propagovali, presviedčali, písali do regionálnej tlače. Starší brat Artúr, ako okresný lekár, ktorý prichádzal denne do styku s dedinským ľudom, získaval od nich cenné predmety, jeho skôr lákala etnografia. Mladší, Július, bol dentistom a viac sa venoval prírodovede. Muzeálne zbierky rástli a priestor na povale starej pošty sa skoro zaplnil. Preto sa rozhodli v r. 1904 predložiť mestu návrh na zriadenie múzea. Pre myšlienku múzea získali významných činiteľov mesta a župy: Dr. Šrobára, Dr. Burjana, Dr. Váradiho, prof. Dornyaya, priemyselníkov Houdeka, Jančeka a ďalších. Zastupiteľstvo mesta 26.10.1904 návrh bratov akceptovalo a poverilo ich vypracovať koncepciu budúceho múzea. Postup budovania múzea však brzdil nedostatok finančných prostriedkov. Už v tom čase si budovali tím vzdelaných spolupracovníkov a odborné postupy konzultovali s uznávanými odborníkmi. Dňa 28.11.1911 prijal 18-členný prípravný výbor názov inštitúcie „Liptovská muzeálna spoločnosť“. Dňa 12. 2. 1912 na valnom zhromaždení boli prijaté stanovy a schválené založenie muzeálnej spoločnosti. Predsedom sa stal J. Váradi, riaditeľmi múzea V. Dornyay, A. Kürti a V. Šrobár, kustódom J. Kürti.

Mesto uvoľnilo pre múzeum dve miestnosti budovy bývalej starej fary a okrem toho sa zaviazalo poskytovať zadarmo elektrické osvetlenie a dávať drevo na ohrev. Počet inventárnych predmetov predstavoval 1132 kusov. Jeho základom boli zbierky bratov Kürtiovcov, deponáty farského úradu a piaristického kláštora. Múzeum bolo sprístupnené verejnosti 1. mája 1912 za poplatok 40, 20, 10 halierov. Malo expozície starožitností, prírodovednú, národopisnú, priemysel a umenie, knižnicu a archív. Nové prírastky do múzea si vyžiadali väčší priestor. Mesto na žiadosť spoločnosti uvoľnilo celé poschodie budovy /10 miestností/. V r. 1913 mestská rada poskytla múzeu zo svojho archívu 78 predmetov a v r. 1914 zásluhou podžupana R. Ballu získalo múzeum 101 predmetov zo župného archívu i čiapku pripisovanú Jurajovi Jánošíkovi. V r. 1921 bola rozpustená muzeálna spoločnosť a múzeum prešlo do správy mesta s 23 496 predmetmi v hodnote 52 400 Kč. Nový názov bol Liptovské múzeum v Ružomberku, ktorý trvá dodnes. Nové prírastky si žiadali nové priestory. Nevyšiel zámer umiestniť múzeum do Kaštieľa sv. Žofie a tak zbierky boli umiestnené na viacerých miestach mesta.

V júli 1934 prijalo mestské zastupiteľstvo historické rozhodnutie. Na náklady mesta postaviť novu, reprezentatívnu budovu múzea. K tomuto cieľu vyčlenilo 1 200 000.-Kč. Víťazom konkurzu na projekt muzeálnej budovy sa stala dvojica architektov J. Lehocký a J. Štefanec. Ich návrh bol hodnotený ako jeden z vrcholov architektonickej tvorby v modernej architektúre. Na základe osobnej intervencie Andreja Hlinku sa realizoval konzervatívnejší projekt Vojtecha Donnera, ružomberského rodáka. Stavba dnešnej budovy múzea sa začala stavať 11. 9. 1935 s posvätením základného kameňa A. Hlinkom. Budova je postavená v tradicionalistickom duchu, s pôdorysom písmena T, s monumentálnym priečelím, centrálne komponovaným stĺporadím a balkónom nad vstupom. Aj vnútorné priestory sú riešené podľa klasických architektonických vzorov. Masívne dvere expozícií, prírodné drevo, mosadz, chrómovanie na madlách a kľučkách,

geometrická pravidelnosť dlažieb, symbióza betónu, pieskovca a travertínu, triezva štukatérska úprava stropov, to všetko vyvoláva dojem vážnosti a poslania. Stavbu realizovala miestna stavebná firma Júliusa Záchenského. Kolaudácia sa uskutočnila 25.2.1937 a 6. marca bola novotou svietiaca budova odovzdaná správe múzea. Dňa 28. júna 1937 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie mestskej rady s jediným bodom programu – prehliadka nových priestorov a expozícií múzea. Od 1. júla bolo múzeum otvorené pre verejnosť. V priebehu desaťročí sa skladba a umiestnenie expozícií menili v závislosti od politických a spoločenských pomerov, ale základné členenie ostalo zachované. V polovici päťdesiatych rokov strešnú krytinu budovy z bridlice vymenili, opravili ústredné kúrenie, vymaľovali priestory. V 70. rokoch uskutočnili ďalšiu rekonštrukciu strechy s aplikáciou zinkového plechu. O dve desaťročia neskoršie bola najväčšia rekonštrukcia podkrovia a strechy podľa projektu Ing. arch. Igora Maťaťu a vybudovala sa západná prístavba s evakuačným schodiskom. Projekčné úpravy boli realizované s citom a zmyslom pre zachovanie tradičnej siluety a proporčných charakteristík.

Od r. 2001 je zriaďovateľom Liptovského múzea v Ružomberku Žilinský samosprávny kraj . Pre verejnosť je sprístupnených sedem stálych expozícií. Zbierkový fond tvorí 190 000 predmetov. Organizačnou súčasťou múzea je aj osem vysunutých pracovísk na Liptove.