Odkôrňovači

František DianSpoznávame RK10.8.2025

Svet prechádza neutíchajúcim vývojovým procesom a neustále sa mení. Menia sa ťažobné a výrobné postupy v baníctve, hutníctve, strojárstve, ale aj v spracovaní drevnej hmoty. Na mnohých miestach výrobných procesov ťažkú prácu robotníkov nahrádza mechanizácia a stroje. Nie je tomu ináč ani pri spracovaní dreva na celulózu a papier. 

Aby bolo možné posunúť drevo do výrobného procesu a jeho premenu na celulózu, musí byť zbavené kôry a lyka. V minulosti túto prácu v drevoskladoch a  manipulačných priestoroch vykonávali odkôrňovači. V spomienkach na šesťdesiate a sedemdesiate roky mám v predstave prácu chlapov v drevosklade pri železničnej stanici v Ľubochni.

Bola to náročná, ťažká práca či už v horúcom lete, alebo v mrazivej zime. Zruční chlapi každý kus dreva museli na vyvýšenom podstavci zbaviť kôry, lyka a ostatkov konárov. Obojručným oblúkovým nožom čistili drevo a pod nohami sa im hromadili hŕby odlúpanej kôry. Ich ruky neustálym opakovaným pohybom po rokoch práce boli zodraté. Úžitok mali obyvatelia bývajúci v blízkosti drevoskladu, ktorí si „stružliny“ odvážali domov na lacné kúrenie. 

Cez leto robotníkom ešte počasie žičilo. Horšie to bolo v mrazoch, v zime. Zmrznuté, snehom a ľadom pokryté kusy dreva museli najskôr odmraziť zohriatím pri ohni. Ináč by ani najostrejší nôž bol neúčinný.  V drevonákupniach  SCP Ružomberok postavili v šesťdesiatych rokoch ohrievarne, aby náročnú prácu robotníkov cez zimu aspoň mierne uľahčili. Na letné obdobie proti dažďu a horúcemu slnku boli postavené jednoduché prístrešky.

Takto sa odkôrňovanie robilo vo všetkých drevonákupniach, ktoré dodávali vyčistené drevo do ružomberských celulózok a papierní. Upravené drevo bolo dovážané z Ľubochne, Jasenova, Kriváňa, Lopeja, Hronca, Vigľáša a z ďalších drevoskladov po celom Slovensku.  Odkôrňovači pracovali aj v oboch ružomberských fabrikách SUPRA a SOLO z dôvodu, že vo vagónoch prichádzalo aj neupravené, „surové“ drevo.

Postupom rokov aj do tejto profesie vstúpila mechanizácia a múdri konštruktéri vymýšľali stroje, ktoré by uľahčili a nahradili úmornú ručnú prácu robotníkov. Sprvu ručné orezávanie obojručným nožom nahradili stroje Bezner, Walon Cone, Cetris... Ale manipulácia s kusom dreva  ostala na rukách robotníka. Neskoršie (1964) bola do fabriky zakúpená odkôrňovacia linka Thorne, pri ktorej už ruky robotníkov boli nahradené prácou stroja. Keď sa podarilo odstrániť „detské choroby“ linky, práca odkôrňovačov postupne zanikala. Dnes už túto náročnú prácu plne nahrádza vysokotlakové odkôrňovanie vodným lúčom v uzatvorených bubnoch a operátor môže iba sledovať správny chod zariadenia. Popravde povedané, veľa sa zmenilo k lepšiemu. Práca v ružomberskej fabrike na výrobu celulózy a papiera je dnes spojená s tými najmodernejšími technológiami. Ináč to ani nemôže byť.