Ostal len bankový dom

František DianSpoznávame RK11.6.2023

V roku 1907 boli v Ružomberku tri banky: Sporiteľňa bola židovskou bankou, Úverová banka bola evanjelická a Priemyselná banka bola katolícka. Priemyselná banka mala 10. marca 1907 svoje valné zhromaždenie. Atmosféra bola veľmi búrlivá. Pri voľbe novej bankovej správy sa ukázalo, že liberáli boli šikovnejší a celú banku dostali do svojich liberálno-maďarských rúk. Účastinári zaskočení vývojom v banke sa dňa 25.3. 1907 zišli na poradu a založili novú, Ľudovú banku v Ružomberku.

Ľudovú banku v Ružomberku zakladali obyčajní ľudia spolu s podnikateľmi. Medzi dvanástimi zakladateľmi boli: Jozef Labaj – garbiar, Ján Slimák – roľník, Ján Králiček – obchodník s drevom, Augustín Pišút – kováč, Ján Janček – továrnik, Jozef Krička – garbiar, Štefan Zvada – obuvník, Ferdinand Olejník – roľník, Franko Labaj – garbiar, Michal Šípoš – obuvník, Eduard Bugan – kolár, Fedor Houdek – obchodník. Aj podľa zloženia a profesie členov možno hovoriť o ľudovej banke. Pri založení banka začínala v malej izbe na Mostovej ulici. Jeden vchod, dva obloky do ulice, jeden stôl, pokladnica, a niekoľko stoličiek pre klientov.

Po založení filiálok na Spiši a v Poprade sa banka rozrástla a už pred 1. svetovou vojnou patrila medzi najväčšie ústavy v Hornom Uhorsku. Medzi zakladateľmi nenachádzame mená Andreja Hlinku, Vavra Šrobára, ani Andreja Jančeka. Z taktických dôvodov. Lebo menovaní boli v tom čase už ružomberskou sedriou odsúdení. Pre založenie banky sa žiadalo upísať 100 000 korún. Za prvé dni sa upísalo 160 000 korún. Zakladacie valné zhromaždenie bolo 12. mája 1907 vo veľkej dvorane Hotela Mýto. Prvým správcom bol zvolený Fedor Houdek a zástupcom Andrej Janček. A. Hlinka sa stal predsedom správy banky až 20. 3. 1910 po návrate zo segedínskeho väzenia. Zakladatelia museli prekonávať značné prekážky. Správy museli byť písané v maďarčine, názov na pečiatkach a úradných tlačivách musel znieť- Ľudová banka v Rózsahegyi... Amerikáni i prostí ľudia prinášali do Hlinkovej banky svoje úspory, lebo jej dôverovali. Dokonca 5 000 účastín v hodnote 1 milión korún kúpil Slovák, americký bankár Michal Bosák.

V roku 1914 kúpila Ľudová banka pôvodný dom na Mostovej ulici a dala si ho prestavať podľa svojich potrieb na sídlo banky. Pri výtvarnom riešení našli svoje uplatnenie geometrické vzory a secesné prvky viedenskej architektúry. Symbolika včelieho úľa a skratka LB v hornej časti fasády prezrádzajú účel stavby. V roku 1948 bola budova prestavaná podľa projektu J. Švidroňa pre Slovenskú Tatra banku. Po roku 1950 bola budova upravená pre potreby obchodného domu s odevmi, aby v roku 1999 ju obnovili v pôvodnom výraze. Potom v nej sídlila Volksbank – Ľudová banka a neskôr Sberbank. Nepoznáme dôvod presťahovania banky a zanechanie priestorov bez obsadenia. Z kedysi na Slovensku významnej banky ostali len prázdne priestory a bankový dom. Stojí za pozornosť, aby pri prechádzke Mostovou ulicou sme venovali svoj pohľad aj fasáde tohto domu.