Otrasný nález v kaštieli

František DianSpoznávame RK20.4.2025

​Bol máj v roku 1945. Rany vojny na dušiach ľudí boli ešte čerstvé, keď ich jatrenie umocnila neuveriteľná, hrozná správa. Po odchode Nemcov z Kaštieľa svätej Žofie, na malom dvore za severným traktom kaštieľa, ostalo mnoho smetí a odpadkov.

Poručík československej armády J. Goda rozkázal vykopať na rohu dvora jamu, do ktorej mali byť odpadky zahrabané. Po krátkom kopaní vojaci našli súčiastky odevov a zem bola veľmi kyprá, čím vzniklo podozrenie z niečoho zakopaného v nie dávnej dobe. Potom kopanie rozšírili všade, kde bola nespevnená zem v rozmere asi 4 x 4 m. V hĺbke asi 60 cm boli nájdené rôzne toaletné potreby, topánky, turistické batohy, strieborné lyžice a ďalšie veci. Pri ďalšom kopaní bol objavený hrozný nález. V dvoch vrstvách, tvárou dole vedľa seba, oblečené ľudské mŕtvoly. Jedna vrstva s hlavami na jednu stranu, druhá vrstva s hlavami na opačnú stranu. Mŕtvoly boli posypané chlórovým vápnom. Na oblečení boli zreteľné krvavé stopy po zastrelení. 

Pod dozorom privolanej komisie sa prikročilo k vyberaniu nešťastných obetí. Vyberanie robili politickí väzni, uväznení na Krajskom súde  v Ružomberku. MUDr. Kustra vykonával obhliadku a konštatoval, že všetci nebožtíci boli zavraždení strelnou ranou do tyla asi pred 5 – 6 mesiacmi. Vo väčšine prípadov projektil vyšiel z hlavy cez ústnu dutinu a tvár, kde boli rozdrvené kosti. Na ostatných častiach tela neboli známky streľby. Nájdených bolo 22 mŕtvol, z toho 14 žien a 8 mužov. Vek obetí bol odhadovaný od 17 do 50 rokov. Z vonkajších znakov, oblečenia a rasového typu sa jednalo o židovských príslušníkov. Ošatenie bolo dôkladne prehliadnuté, ale u nikoho sa nenašli osobné doklady. Len u niektorých mŕtvol boli na súčiastkach odevu vyšité monogramy. U mužov sa našiel tabak, chlieb, káva, zubné kefky, holiace potreby, vreckovky, termoska s čajom. Podľa kvality ošatenia bolo možné usúdiť, že povraždení patrili k strednej vrstve spoločnosti. Obleky boli zachovalé a z látok dobrej kvality.

Keďže nebola možná identifikácia, každá mŕtvola bola opísaná s udaním typických znakov a z odevov bol odstrihnutý malý kúsok. Všetko bolo uložené do osobitných papierových vreciek na miestnej stanici národnej bezpečnosti. Každá mŕtvola bola označená číslom, aby po prípadnej identifikácii si príbuzní mohli obeť exhumovať. Na príkaz ruského veliteľa mesta kapitána Šmelkova boli obete pochované v dvoch veľkých hroboch, ale každá v osobitnej truhle, označenej číslom, pod ktorým bola zaregistrovaná. Dňa 23. mája sa konal pohreb na židovskom cintoríne v Rybárpoli.

Večer o 20.30 hodine asi 200 účastníkov odprevádzalo obete gestapáckeho besnenia. Smútočnú reč predniesol židovský rabín a bol zaspievaný židovský žalm. Nasledovali prejavy vojenských veliteľov a zástupcov miestneho národného výboru. Asistovala vojenská stotina, ktorá na záver vystrelila z pušiek tri salvy. Smútočný obrad bol ukončený žalmom. Rakvy zasýpali politickí väzni