Páni doktori

František DianSpoznávame RK21.3.2021

Prepáčte, že v čase kedy si už nebudete môcť prečítať tieto riadky, dovolím si Vás v spomienkach menovať a načrieť do histórie začiatkov zdravotníctva nielen v Ružomberku, ale v celom Liptove a Orave. Pred sto rokmi najbližšie nemocnice, ak ich blízkymi môžeme nazvať, boli v Martine, Krakove a v Českom Tešíne. Ružomberskú nemocnicu pre 110 pacientov za 9 miliónov korún začali stavať v roku 1923. S veľkou slávou bola otvorená 1. decembra 1926. O začiatkoch stavby, nákladoch, vybavení, problémoch s financiami... sme už viackrát písali. Nemocnica mala slúžiť a spočiatku aj slúžila nielen obyvateľom Liptova, ale aj Oravy a Spiša. Je nutné spomenúť, že v čase jej výstavby v Ružomberku už fungovala vojenská baraková nemocnica postavená v rokoch 1914 – 15.

Starostlivosť o pacientov v ružomberskej verejnej nemocnici v tom čase vykonávali ako externisti mestskí lekári a rehoľné zdravotné sestry. Až v roku 1928, po schválení štátnymi orgánmi, nastupuje do funkcie riaditeľa a primára pre choroby vnútorné, ránhojičské a venerické MUDr. Jaroslav Kofránek. Neskoršie po ňom prišli sekundárni lekári Môcik, Eliáš, Denysenko, Vlčko, Pór a Krémer. Ak zo vzdialenej Oravy viezli pacienta do nemocnice, tak najčastejšie na rebrináku ťahanom koňmi a vystlanom perinami. Prvou „sanitkou“ nemocnice bol krytý sanitný voz ťahaný koňmi, dar Červeného kríža. Obhospodaroval ho povozník V. Králiček a jeho „parkovisko“ bolo na Mariánskej ulici. Až na konci tretieho desaťročia dostala nemocnica prvý sanitný automobil Praga, ktorý obsluhovali hasiči Paška a Kando.

V začiatkoch si nemocnica pomáhala, ako sa dalo. Neodmietali žiadnu pomoc od verejnosti. V záhrade pri nemocnici chovali prasce a kravy, ktoré poslúžili pre stravu zamestnancov a pacientov... Rozšírené boli ochorenia, ktoré sú dnes zriedkavé ako brušný týfus, šarlach, záškrt, tetanus a hlavne vysoký výskyt tuberkulózy, pre ktoré muselo byť otvorené samostatné oddelenie. Katastrofálna bola dojčenská úmrtnosť. Na 100 narodených zomieralo 15 detí. Mestský cintorín v časti vpravo za krížom je posiaty množstvom detských hrobov. Tesne pred 2. svetovou vojnou na druhej strane cesty oproti pľúcnemu pavilónu bola postavená budova nemocenskej poisťovne. Boli v nej aj praktickí lekári, dentisti a vodoliečba. Ružomberčania dlhé roky tejto poliklinike nepovedali ináč ako „nemocenská“. Dnes je renovovaná a slúži pacientom s koronavírusom.

Ale vráťme sa k osobám lekárov, ktorých si starší spoluobčania snáď ešte budú pamätať. V období samostatného Slovenska vo vojnových rokoch sa nemocnica stala štátnou. Prichádza nový primár Dr. Igor Brežný. V roku 1941 nemocnica otvorila samostatné detské oddelenie a ambulancie pre matky a deti. Prvým primárom bol Dr. Murtin, po ňom Dr. Grujbar, Dr. Gross a od roku 1946 asi najznámejší ružomberský detský lekár Dr. Dezider Natšin. Vo vojnových rokoch ružomberskému civilnému sektoru pomáhali aj vojenskí lekári Dr. Horvath, Dr. Kravčenko, Dr. Štekláč a Dr. Hogh. V roku 1946 bolo otvorené samostatné ORL oddelenie s neúnavným primárom Dr. Jánom Ďuriškom a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie s primárom Dr. Pochmarským.

Výrazná zmena nastáva po roku 1951. V novo vytvorených zdravotných obvodoch pracujú Dr. Palko, Dr. Vlček, Dr. Fischer, Dr. Michálek, Dr. Čaščevoj. V závodných zdravotných strediskách Dr. Silbiger, Dr. Witemberg a Dr. Zelina. V ďalších rokoch prichádzajú do nemocnice mladí primári. Na pľúcne oddelenie Dr. Imrich Varga, na onkologické oddelenie Dr. Zoltán Galvánek, na chirurgické oddelenie Dr. Karol Chrenko a Dr. Zdenko Málek, do odčleneného infekčného oddelenia nastúpil Dr. Andrej Patka. Boli zriadené aj odborné ambulancie /1956/, v ktorých lekársku starostlivosť poskytovali doktori Sokolík, Hogh, Pečeňanský, Letko a Králik. V roku 1962 bol vyriešený aj dlhodobý problém nevyhovujúcich priestorov gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Ministerstvo národnej obrany uvoľnilo budovu Vojenského zdravotníckeho učilišťa na Zarevúcej a po účelovej prestavbe budovy sa sem presťahovalo celé oddelenie s primárom Dr. Adamom Magátom a detské oddelenie s primárom Dr. D. Natšinom. Vytvoril sa priestor aj pre triedy strednej zdravotníckej školy. Dnes je táto budova vo vlastníctve ÚVN zatvorená a nevyužitá.

Nie je možné a ani to nie je cieľom vymenovať všetkých lekárov starajúcich sa o zdravie občanov regiónu. Pretože po menovaných prichádza ďalšia generácia mladších doktorov. K tomu by bolo potrebné samostatné spracovanie. V príspevku sme chceli pripomenúť obdobie budovania a organizácie zdravotnej starostlivosti od začiatkov nemocnice do polovice 20 storočia a pripomenúť mená lekárov, ktorí na tom mali svoj veľký podiel. Ak niektorí lekári pomohli k riešeniu aj vašich zdravotných problémov, či vašich najbližších, spomeňte si na nich, zaslúžia si to za svoju prácu. Boli to páni doktori !