Počasie si s Ružomberčanmi zahrávalo aj v minulých storočiach

František DianSpoznávame RK12.5.2019

Zima sa vrátila a okolité kopce boli pocukrované čerstvým snehom. Zaznamenané údaje v kronikách nás poučujú, že takéto náhle zmeny počasia v Ružomberku neboli ničím výnimočným ani v minulosti.

A skutočne. Príroda sa s nami zahráva podľa ľubovôle. Posúďte sami, či už pred storočiami by sa nedalo hovoriť o globálnom otepľovaní, či návrate doby ľadovej. A tie meteorologické „kotrmelce“ nespôsoboval človek svojou činnosťou, ale sama príroda. V roku 1572 bola taká teplá zima, že v januári začali stromy a kry pučať a vo februári vtáčatá vyliahli mláďatá. A naopak v rokoch 1655 – 1659 boli také tuhé zimy, že v krčmách a v domoch zamrzlo aj víno a pivo v sudoch. Krčmári museli zo sudov zmrznuté nápoje vysekávať a predávať na funty /funt= asi 0,5 kg/. A v roku 1709, osobitne 6. januára, bol taký mraz, že zvieratá v lesoch pomrzli.

V rokoch 1703 – 1707 bolo mesto od stálej prítomnosti vojsk tak vyčerpané, že bol kritický nedostatok potravín. A počasie po tieto roky neprialo úrode. Na poliach sa urodilo veľmi málo. Ľudia hladovali a od hladu zomierali. Donútení boli jedávať aj horské rastliny. Spomína sa rastlina „remža“, ktorú si rôzne upravovali. Hladomor je v kronike mesta zaznamenaný aj z roku 1540 „proto že se zhola nicz nezrodilo“.

Ale aj minulé storočie si s Ružomberčanmi zahrávalo s počasím. V roku 1934 bolo v októbri ešte tak teplo, že každý deň na trhu v Ružomberku dedinčania predávali čerstvé jahody a čerstvé huby – jesienky a predávali ich až do 3. decembra. Na mnohých miestach v decembri rozkvitli kry a stromy a dobytok sa na pasienkoch pásol až do Vianoc. A zasa na porovnanie druhý extrém. V dňoch 18. – 20. mája 1955 nastala veľká zmena počasia. Do rána nasnežilo, vrátila sa zima a mráz. Rozkvitnuté stromy a kry omrzli a z pasienkov museli dobytok do dvorov pozháňať. Ľudia povyťahovali odložené zimné oblečenie. Ale aj nedávno, 1. mája 1985 napadlo do rána 30 cm snehu, aj keď mal krátku trvácnosť a za dva dni sa roztopil.

Neovládateľná príroda dala Ružomberčanom mnohokrát o sebe vedieť aj v minulosti. V roku 1701 /23.júna/ bola taká víchrica s ľadovcom, že poničila všetku úrodu na poliach nielen v Ružomberku, ale aj v dvadsiatich dedinách v okolí. Rovnaká spúšť postihla Ružomberok v roku 1768. V auguste 1813 neprestajná prietrž mračien trvala tri dni. Keďže bol daždivý rok, pôda nestačila vodu zachytiť. Tak prišla povodeň nebývalých rozmerov – 500 ročná voda, akú Ružomberok predtým, ani potom nezaznamenal. Voda vo Váhu vystúpila o 3,5 m nad normálny stav. Zaplavila domy, strhávala mosty, zničila úrodu, zanechala uhynutý dobytok, škody na majetku... Ľudia videli v tom dielo nadprirodzených síl. Hovorilo sa o podzemných vodách, ktoré náhle vyrazili na povrch v miestach, kde predtým nebol ani prameň. Pri povodni sa hovorilo o pocite, že sa zem trasie, podzemnom hukote a sírnatom puchu...

Ešte niekoľko úkazov zaznamenaných kronikármi. V roku 1546 zaznamenal nielen ružomberský kronikár, ale aj kronikári v na Pohroní, na Spiši inváziu kobyliek „kobilicze spadli“. Nálety kobyliek zožrali všetku, aj tak biednu úrodu na poliach a nastala bieda a hlad. Aj dňa 10. mája 1650 od Banskej Bystrice dolu Revúcou letelo mračno kobyliek. Preleteli na Bielu púť a na Ludrovú, ale veľké škody na poliach neurobili. V roku 1692 sa tak premnožili chrústy, s ktorými si ľudia nevedeli pomôcť a na poliach zničili takmer všetku úrodu. V roku 1858 mesto postihlo slabé zemetrasenie /asi 3. stupeň/ s epicentrom v Žiline. Ešte slabšie sa zopakovalo v roku 1872. V oboch prípadoch boli zaznamenané len neveľké materiálne škody. Mimoriadne divadlo sa naskytlo Ružomberčanom 9. augusta 1934. Nad mestom na ceste do zimoviska leteli bociany. Nebolo by na tom nič zaujímavé , veď sa to opakuje každoročne. Ale pozornosť ľudí upútalo „mračno“ bocianov. Ľudia ich napočítali 500 kusov. Nedivme sa, že neobyčajné divadlo zaujalo všetkých ľudí.

Tak môžeme konštatovať, že príroda nám zo svojho repertoáru poskytuje všetky stránky svojej nevyspytateľnosti a neovládateľnosti.

František Dian