Poctivô z Liptova

František DianSpoznávame RK5.12.2021

Príspevok, ktorý práve čítate, je trocha iný ako príspevky o ďalších remeslách. Jednak preto, že píšem o remesle, či záľube, ktorá je v súčasnosti bežná a venuje sa jej viac chovateľov, ale predsa príspevok je trocha o inom. A druhá osobitosť napísaného spočíva v tom, že pri príprave príspevkov o remeslách sa stretávam poväčšine so staršími remeselníkmi, mnohokrát s dôchodcami. V tomto prípade je remeselníčkou mladá, zhovorčivá, sčítaná žena, Júlia Martinovičová z Liptovských Revúc. Už ako dieťa vo svojich dvanástich rokoch pomáhala starému otcovi – včelárovi a priúčala sa starostlivosti o včelstvá. Láska ku včelám pretrvala a ostala jej verná do dospelosti. Po absolvovaní Gymnázia svätého Andreja v Ružomberku vyštudovala odbor zoológie v Technickej univerzite vo Zvolene. Odborné vedomosti z včelárstva si doplnila jednoročným kurzom v SOU v Banskej Bystrici a po vysokoškolskom diplome získala aj výučný list z odboru – včelárstvo.

S manželom a rodinnými priateľmi vytvorili značku „Poctivô z Liptova“, pod ktorou sa okrem včelárstva venujú aj hrnčiarstvu a sviečkarstvu, o ktorom sme písali v predchádzajúcom príspevku. Začínali s desiatimi úľmi a teraz sa starajú o dve stovky. Čitateľa môže zaujímať, že ľuďom za príspevok ponúkajú adopciu úľa, za čo ako odmenu dostávajú adopčnú debničku s medovou odmenou. Vo svojej včelnici neraz privítajú deti zo škôl, rodiny, návštevy, aby ich nielen poučili, ale hlavne u detí pestovali vzťah k prírode, ochrane živočíchov a rastlín. Pre svojich členov vydávajú občasník s náučným, zábavným a informačným obsahom. Svojou činnosťou významne prispievajú k poznaniu krásnej Revúckej doliny a k rozvoju ekoturizmu. Ich včelárska práca bola ocenená na Včelárskej nedeli v Pribyline druhým miestom za medovicový med a tretím miestom za medovinu.

Včelárstvo má v Liptove dlho trvajúcu tradíciu. Prvá písomná zmienka je z roku 1265. Vtedy po tatárskom plienení pozýval kráľ Belo IV. obyvateľov na osídlenie Liptova a ako úľavu im prisľúbil, že medzi inými produktmi nemusia odovzdávať podiel medu. Včelárstvo pretrvalo storočia a jeho výrazný rozvoj nastal po vzniku ČSR /1918/. Vtedy aj v Ružomberku bola založená včelárska organizácia. V súčasnosti je pani Martinovičová jednou z takmer dvesto registrovaných včelárov v ružomberskom okrese.

Ďalším remeslom, ktoré vykonáva táto remeselnícka rodinka, je hrnčiarstvo. Podľa archeologických nálezov sa naši prapredkovia hrnčiarstvom zaoberali už v praveku. V ružomberskej kronike je prvý zápis o hrnčiaroch zo 17. storočia. Vtedy hrnčiarov Gabriela Lubownjanského a Gašpara Skubinského prijímali za mešťanov a pod prísahou sľúbili že „budú mestu slúžiť a svoju činnosť vykonávať.“ Ružomberskí hrnčiari /podľa historikov bývali na Ulici Jelence/ to v minulosti nemali ľahké. Nemali vlastný cech, mesto ich nechránilo pred konkurenciou a na trhoch a jarmokoch sa ťažko so svojimi výrobkami presadzovali. Priemyslovou výrobou v porcelánkach v 20. storočí bolo remeslo hrnčiarov odsúdené k zanikaniu. Posledné hrnčiarske dielne v Liptove boli v Hybiach okolo roku 1930 /Hybská keramika/. Potom aj tie zanikli.

Napriek priemyselnej výrobe porcelánu na trhoch, jarmokoch, remeselníckych dňoch stretávame remeselníkov – hrnčiarov predávajúcich svoje výrobky. V blízkom i širšom okolí toto prastaré remeslo robí pani Martinovičová. V čase mojej návštevy v Liptovských Revúcach s manželom práve zariaďovali hrnčiarsku dielňu. Predtým, ako chránenú dielňu ju mali v Ružomberku. Ale celosvetová pandémia koronavírusu všetko prerušila a pokazila. Aj preto manželia Martinovičovci museli svoj podnikateľský zámer pozmeniť a presťahovať do Liptovských Revúc.

Pre svoje výrobky potrebný materiál, hlinu, glazúru, farby nakupujú vo Zvolene. Nakúpený materiál má rôznu kvalitu a od nej sa odvíja aj technika vypaľovania. Celý proces výroby začína modelovaním výrobku na hrnčiarskom kruhu - prírodným vyschnutím – prvým vypaľovaním /v elektrickej peci pri 1000 – 1100 °C/ - glazovaním – druhým vypaľovaním. Hrnčiarske výrobky vyrábajú viac v zimnom období, kedy nie je potrebné venovať sa včelstvám. Vo farebnosti uprednostňujú zelenú-bielu kombináciu. S ich produktmi sa môžete stretnúť v lete vo Vlkolínci, na jarmokoch /ak budú/ , či iných príležitostiach. Vyrábajú hrnčeky, šálky a podšálky, tanieriky, kanvice, svietniky, džbány, vázičky, zvončeky..., ale aj magnetky s motívom Vlkolínca. Ak budete mať príležitosť, záujem a kúpite si ich výrobok, vychutnajte si v príjemných chvíľach svoju šálku čaju, alebo kávy z keramického zeleno-bieleho hrnčeka.