Pohľad  na  Ružomberok  pred  osemdesiatimi  rokmi

František DianSpoznávame RK5.11.2023

Cestujeme po svete a obdivujeme krásy iných krajín. Na tú nádhernú prírodu, akú máme zadarmo doma, sme si časom zvykli. Stala sa pre nás všednou , nezaujímavou. Neprávom ! Musia prísť cudzí ľudia, aby nám otvorili oči a povedali. Závidíme vám vašu prírodu. Máte všetko, čo človek k oddychu, zábave a športu potrebuje. Len si to treba vážiť a zveľaďovať. Možno sa nám treba vrátiť o osemdesiat rokov dozadu. Vtedy v časopise Krásy Slovenska (č. 2/1942/43) naši už nežijúci predchodcovia takto vyznávali svoj obdiv Ružomberku a jeho okoliu. Z rozsiahlych príspevkov sme pre čitateľov tohto článku vybrali niekoľko myšlienok.

„Veľký tvorca prírody nešetril pri udeľovaní prírodných krás v Ružomberku a v jeho okolí. Príjemne a krásne je tu v lete i v zime. Ružomberok má utešenú polohu. V okolí mohutné vrchy, hole, hlboké a tiché doliny a hory, v blízkom okolí letoviská a liečivé kúpele... Kto poznal len raz krásu zimnej prírody Ružomberka, v jeho jedinečnom krásnom a pôvabnom okolí každý sa stane milovníkom zimných športov a každý sa sem rád vráti... Je tu blízka Kalvária, lúky pod Malinom Brdom, pod Tlstou horou, pod Šiprúňom. Vytrvalejší lyžiar bude odmenený, ak podnikne výlet na blízku Smrekovicu...“ (tak písal Viktor Sliacky).

A Mikuláš Palaj takto vyznáva svoj vzťah k mestu a okoliu. „Maliar prispôsobuje rám k obrazu. Tu však obraz vkladá už do prv zhotoveného rámu. Rám k obrazu mesta je vznešený – sama príroda. Poznať tento rám znamená pochopiť skvostný vzhľad a malebnosť liptovskej kotliny, ktorá práve tu v okolí Ružomberka sa zužuje v rozprávkovú záhradu milovaného rodiska najväčšieho syna národa...“

Ivan Houdek takto obdivoval prírodu okolia Ružomberka. „Ružomberok je centrum rozkošného dolného Liptova, ohraničeného sťa by hradbami, radom horských pásem... V tomto rámci okolo Ružomberka ležia obce, osady s útulnými chalúpkami, domcami, z pomedzi ktorých vyčnievajú štíhle veže chrámov, tu i tam starobylých kaštieľov. Obrúbene sú pestrými poliami, zelenými lúkami a lesnými stráňami, ukrývajúcimi svieže pasienky, na ktorých kvitne salašníctvo. Obýva ich ľud boriaci sa ťažkým životom v tomto málo úrodnom kraji drsného podnebia... Okolie Ružomberka s početnými romantickými dolinami, voňavými lesmi bohatými na lesné ovocie, liečivé byliny, huby ale i rozmanitú zver...Je tu mnoho minerálnych prameňov, ktoré dali základ kúpeľným a klimatickým miestam (Korytnica, Železnô, Lúčky, Ľubochňa). Eldorádom a ústredím lyžiarstva v okolí Ružomberka je Smrekovica so svojim jedinečným lyžiarskym terénom, kde známy chatár pán Sojíček stará sa o pohodlie pestovateľov bieleho športu...“          

A na lyžiarske majstrovstvá mladých pretekárov v Ružomberku (1942) takto zaspomínala Žoša Brašeňová. „Najčakanejší deň, vrchol pretekov – skoky – to je kus letu. Vyplňuje ľudskú túžbu po lietaní a vari preto tu toľko obdivovateľov skokov prišlo. Cesta k mostíku otmavela prúdom ľudí. Však i kamenné pomníky cintorína i kaplnky Kalvárie márne čakali , že kvôli nim  sa tá mrákava hrnie. Zraky všetkých ponad drevené kríže Kalvárie hľadeli vyššie – na lyžiarsky mostík. Stál hrdo v odlesku februárového slnka, z dvoch strán v objatí lesa, zvečnený zástavami... Ako prvý skáče ideový tvorca mostíka. Krásny skok...doskok... potlesk obecenstva. Pekná odmena od divákov za toľké sny, idey, túžby, za toľké dni práce, v ktorých sám ruky prikladal, kým dielo rástlo...Posledné skoky. Burka nadšenia, podiv z úspechu. A pod mostíkom široko-ďaleko ako v úle. Tváre davu zrumenené, vyštípané mrazom a uspokojenie všetkých. A na všetko sa z diaľky dôstojne díval Choč. Dolu ležalo vo veľkom mieri mesto Ružomberok s bielymi čiapočkami domov...“

Život ľudí sa desaťročiami zmenil. Zmenilo sa aj prostredie, mesto, Kalvária, okolie Ružomberka. Ale príroda okolo nás ostáva. Chráňme si ju a zveľaďujme ju. Odvďačí sa nielen nám, ale aj generáciám po nás.

Fotogaléria