Posledná bosorka

František DianSpoznávame RK9.1.2022

Dej filmu sa odohrával v 18. storočí v Trnave. V príbehu mala byť upálená mladá dievka, ktorá bola označovaná za bosorku. Vo filme všetko nakoniec skončilo dobre, ale v stredoveku tomu tak nebolo. Súdne procesy s bosorkami začali v 13. storočí a skončili v roku 1768, kedy súdy proti bosorkám zakázala Mária Terézia. Osobitne kruté zaobchádzanie poväčšine so ženami začalo v roku 1486, kedy inkvizítori Krämer a Spenger z Kolína vydali dielo „Kladivo na bosorky“. Podozrenie z bosoráctva mohlo vzniknúť z hocičoho: nápadná krása i nápadná ošklivosť, chudoba i bohatstvo, múdrosť človeka, ale i hlúposť... Ak žena chodila málo do kostola, bola bosorka. Ak veľmi často a priveľa sa modlila, stala sa podozrivou, že niečo zakrýva.

Bosorky mali byť príčinou, že bola neúroda, choroby, uhynutie zvierat, smrť človeka, živelné pohromy... Po udaní takejto osoby nasledovala väzba, usvedčovanie a dokazovanie, mučenie a nakoniec skúška vodou, alebo ohňom. Všetko kruté tresty za podozrenie spolčovania sa s diablom. Božie súdy proti bosorkám sa spočiatku konali vo Veľkom Varadíne. Neskoršie toto právo mala aj Spišská Kapitula, pod ktorú patril aj Liptov. Ak by sme sa nazdávali, že Liptova sa to nedotklo, sme na omyle. Prinášame vám niekoľko príbehov zapísaných v archívoch Liptovskej stolice a uverejnených Miroslavom Huskom vo Vlastivednom zborníku (1959).

V roku 1630 bola prefektom Likavy Palugyaym obžalovaná 45-ročná Agáta Merňová z Likavky, matka ôsmich detí. Vraj sa vie premeniť na žabu, počarovala kravám z panského majera a odobrala im mlieko. Počarovala manželke úradníka likavského panstva a tá zomrela. Cirkevný súd v Spišskej Kapitule rozhodol, že sa musí očistiť božím súdom vo Váhu. V sprievode likavského farára na čele s Palugyaym a poddanými dňa 12. apríla 1630 oblečená v zrebnej košeli, zviazaná na rukách a nohách bola hodená do rozvodneného Váhu pod Mníchom. Potopila sa, nevynorila, čo znamenalo jej nevinu ...

V roku 1649 v čase veľkého sucha tri ženy z Bieleho Potoka na výzvu starších a senátora mesta Ondreja Káčera skoro ráno 24.6.1649 nahé sa kúpali v Revúcej a potom „pri speve tancovali ako diablom posadnuté, aby privolali dážď.“ Na udanie farára mestský súd v Ružomberku odsúdil ženy pre čarodejníctvo na 20 rán korbáčom a Káčera na 25 rán a zbavil ho funkcie.

V roku 1655 zemianka Agnesa Čany z Nemeckej Ľupče obvinila svoju komornú 22-ročnú Annu Priesolovú, že jej 11-ročnému synovi dala vypiť odvar z bylín, v dôsledku čoho zomrel. A druhému 25- ročnému synovi počarila, aby si ju vzal za manželku. Na základe obvinenia ľupčianskeho kňaza Spišská Kapitula rozhodla o skúške ohňom. Dievka medzi dvomi hranicami ohňa v zrebnej košeli napustenej voskom dňa 3.5.1655 uhorela.

V roku 1682 boli štyri ženy označené ako bosorky a podrobené skúške vodou. Nahé, poviazané boli pri Liskovej hodené do Váhu. Jedna, 42 – ročná Johana Mlynárová sa neutopila, čo bolo znamenie, že ju voda nechce a je spolčená s diablom. Preto ju ešte v ten deň na brehu Váhu pri Liskovej upálili.

O štyri roky neskôr bol vynesený hromadný rozsudok nad štrnástimi ženami z Jamníka, Vlách, Lúčok a Nižných Sliačov. Boli odsúdené za bosoráctvo. Dňa 16.4.1686 boli poviazané a hodené do Váhu pri Liskovej. Ani jedna sa nezachránila, čo bol dôkaz ich neviny – ale utopili sa.

V rovnakom roku Zuzana Mastná a Petronela Koyšová z Liskovej boli obžalované z toho, že zbierali dážďovky, sušili ich, rozomieľali na prášok , ktorým pomáhali chorým. Próba sa uskutočnila v liskovskom kostole žeravým železom. V holých rukách museli držať žeravé železo. Na tretí deň im sňali zapečatené obväzy a ruky mali spálené. Diabol ich nezachránil, boli vinné. Sťali ich mečom dňa 11.6.1686 na popravisku na mieste šarhovne na Hríboch.

Niekedy magické prostriedky nariaďovala samotná vrchnosť a v dedinách richtár. Proti šíreniu moru sa vraj dedina uchráni, ak osem až desať dievčat vo veku 12 rokov nahých zapriahnu do dreveného pluhu a okolo chotára dediny vyorú ochrannú brázdu. V roku 1796 boli na príkaz richtára v Liptovskej Osade nútené štyri mladé nahé ženy obehnúť chotár dediny, aby zachránili obec pred morom. Richtára potom v Ružomberku súdil mestský súd z bosoráctva a zaklínačstva.

Ivan Houdek opísal príbeh z roku 1770. V Stredných Sliačoch bývala povestná čarodejnica Katra Strnisková. Bola obžalovaná zo strigônstva, počarovania kravám, odháňania plodov a vyvolávania potratov žien. Pre nedostatok dôkazov nič nevyznala a ustála aj mučenie a vodnú próbu a tak ju ľupčiansky súd oslobodil.

Rovnako šťastne dopadlo aj obvinenie Anny Šrotovej z Ružomberka, ktorú 15.4.1648 mestský súd prepustil s pokutou 12 florénov. Bola udaná susedkami zo strigônstva, pretože živé mravce do svojho príbytku priniesla pre svoju potrebu.

Rozumný a triezvy postoj k bosorkám, upírom...zaujala evanjelická synoda v Ružomberku v roku 1707, a súdenie pre bosoráctvo zakázala až o pár desaťročí Mária Terézia.