Povesť o vzniku Kúpeľov v Lúčkach

František DianSpoznávame RK16.5.2021

Slovensko si uchováva bohatú zbierku ľudovej slovesnosti, osobitne rozprávok a povestí. Práve povesti o pôvode zázračných liečivých prameňoch môžu v sebe prinášať aj zrnká pravdivého, skutočného, čo sa kedysi dávno mohlo odohrať. Spisovateľ Igor Válek v roku 2015 vydal knihu Povesti o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch. Pravdaže, nezabudol ani na náš región a najbližšie Kúpele v Lúčkach a v Korytnici. Z jeho spísaných povestí pre našich čitateľov vyberáme nasledujúce skrátené a upravené príbehy.

A taká povesť sa zachovala a tradovala na dolnom Liptove a prenášala od rodičov na deti, že valach Jano z Liptovskej Teplej pásaval na širokých lúčanských lúkach stádo oviec. Ovečky zavracať mu pomáhala jeho obľúbená sučka Chlpaňa. „Nebola čistej rasy. Matku mala jednu, ale psích otcov bolo zrejme nerátaných, nuž naozaj tak vyzerala. Od jedného uši, od druhého papuľu, od tretieho telo a zo štvrtého hromada chlpov, z ktorej ledva vykukovali bystré čierne oči.“ Hoci nebola urodzeného rodu, bystrá bola dosť aj za tri ovčiarske psy. Stačilo rozkázať a hneď všetko pochopila a vykonala. Preto ju mal Jano rád.

Predsa jej len niečo chýbalo. Chlpaňa nie a nie priviesť na svet aspoň jedno šteniatko. Valach ju vodil za mnohými psími otcami, napájal odvarmi z bylín. Neraz ju po toľkých kúrach od bylín aj tri dni nadrapovalo. Nič nepomáhalo. Sučka bola neplodná. Raz sa Jano s kamarátmi valachmi z Kalamien zatúlal do krčmy Žida Árona v Lúčkach. Keď sa poriadne občerstvili a jazyky sa rozviazali, začali si kamaráti z Jana uťahovať. „Jano, veď je to hanba. Ovce máš dobré, dobrú žinčicu varíš a chutný syr robíš, ale rob poriadky so svojou sučkou. Veď sa tá neplodnosť prenesie nebodaj aj na tvoje ovce...“ To bolo aj na podpereného Jana priveľa. So zlosťou pozrel na svoju Chlpaňu, ktorá sa mu tmolila okolo nôh. A rozhodol sa. Keď kráčal ku svojmu košiaru na vyšnom konci Lúčok, prechádzal okolo vyhĺbenej jamy, v ktorej domáce ženy v teplici konope namáčali. Hoci ho aj ľútosť chytala, zdrapil svoju Chlpaňu a šmaril ju do prostriedku jamy, nech sa utopí...

Ráno, keď sa po opici prebudil, Chlpaňa mu lízala nohy, chvostom vrtela a vyčítavo pozerala. Aj sa hanbil za to, čo včera s ňou urobil. Ale po čase sa sučka prvý raz okotila. A potom každý rok priviedla niekoľko šteniat. Dobrý chýr o sučke a vode, ktorá jej pomohla sa rozniesol nielen medzi prostý ľud, ale dostal sa do uší aj panstvu. Aj u panstva boli bezdetné manželstvá a vravelo sa tak, že voda aj takýmto ženám pomáha. Urodzený pán Abaffy nelenil a začal s úpravou jám pre kúpanie ľudí a postupne vybudovali Kúpele Lúčky.

Ak chcete, verte povesti. Ak nie, nemusíte. Ale určite vedzte, že lúčanská liečivá voda pomohla mnohým ženám nielen v našom regióne, ale z celého Slovenska.