Prach si a na prach sa obrátiš

František DianSpoznávame RK18.10.2020

Smrť človeka je citlivá téma o ktorej sa v slušnej spoločnosti ľudí nevedú žarty. Kto by chcel starnúť, zomrieť? Každý túži po večnej mladosti a užívaní si slastí života. Ale život každého z nás je obmedzený, určený mnohými aj genetickými faktormi.

V Ružomberku má pochovávanie zosnulých v súčasnosti dvojakú podobu. Buď klasické pochovanie s rakvou do hrobu, alebo kremácia. Ružomberský cintorín má osobitnú časť vyčlenenú pre „urnový háj“. Začiatky zriadenia tejto časti cintorína siahajú šesťdesiat rokov dozadu. Tí spoluobčania, ktorí po smrti svoje telesné pozostatky sa rozhodli spopolniť, združili sa do „Spolku priateľov ŽEHU“. V roku 1960 mal tento spolok 287 členov a predsedom bol Ján Barta. Výška členského bola 11.- Kčs ročne. Podľa kroniky mesta Ružomberok, spolok patril k najstarším v meste a pracoval už od roku 1910. Vedenie spolku sa obrátilo so žiadosťou na MsNV v Ružomberku a verejnosť, a žiadali o podporu pri zriadení urnovej časti na mestskom cintoríne. Problematiku považovali za naliehavú a na deň 14.2.1960 zvolali do priestorov Mladej generácie výročné zasadnutie. Výsledkom rokovania bol záver, aby MsNV zaradil vybudovanie „urnového hája“ do plánu v rámci akcie „Z“. To znamenalo zo strany samosprávy poskytnúť materiál a občania svojpomocne vybudujú chodníky budúceho urnového cintorína, vysadia stromy, osadia pamätník... Prianie sa stalo skutočnosťou o tri roky neskôr. Dňa 14. júla 1963 bolo slávnostné otvorenie urnového cintorína. Do zeme uložili prvých osem urien. V strede osadili asi 2,5 m. vysoký hranol monolitu s nápisom M I E R, na vrchole s plameňom, symbolizujúcim kremáciu.

Zosnulých na kremáciu sprvu vozili do Ostravy a neskoršie do Banskej Bystrice. V súčasnosti najčastejšie do Žiliny. Odvtedy za šesťdesiat rokov je zriadených vyše päťsto hrobových miest pre uloženie urny. Sú také hrobové miesta, v ktorých sú uložené 2 – 3 urny. V niektorých prípadoch pozostalí uchovávajú urny v klasických hroboch v osobitne vyhotovenej schránke.

Napriek týmto „úsporným“ opatreniam správkyňa cintorína pani Božena Moravčíková hovorí, že to nepostačuje a pre hrobové miesta v urnovom cintoríne bude potrebné vybudovať nové priestory. Prísľub od mesta je taký, že sa to udeje ešte na jeseň v tomto roku. Miesta v urnovom háji sú nateraz zaplnené a na úprave chodníkov pre nové miesta nebolo do polovice októbra nič urobené. Rýchlym tempom sa zapĺňajú hrobové miesta aj v novom sektore na južnej strane cintorína a je otázkou, kam sa ešte môže cintorín rozširovať. Východiskom by malo byť kolumbárium, o ktorom sa zodpovedne uvažuje. Malo by byť vybudované na južnej strane cintorína a oddeľovalo by súkromné domy od cintorínskej časti. V súčasnosti sa za hrobové miesto bez ohľadu na počet pochovaných platí na desať rokov 65,54 a za urnové miesto 46,27 euro.

V letnom období z darov sponzorov a židovskej obce bola upravená aj časť cintorína, kde sú pochovaní židovskí spoluobčania po zlikvidovaní židovského cintorína v šesťdesiatych rokoch na Žilinskej ceste. Konečne táto časť cintorína dostala dôstojný vzhľad, aký si zaslúži. Ostáva veriť, že konečné terénne úpravy okolo pomníkov sa za pomoci verejnoprospešných prác podarí do novembra urobiť.

Podľa pani Moravčíkovej je vážny problém s hrobmi, o ktoré sa nemá kto starať a za hrobové miesto nie je odvádzaný poplatok. Problém je v tom, že odstrániť staré betónové obloženie, či pomník z hrobu je prácne a na útraty organizácie. Je taká možnosť staré hrobové miesto ponúknuť novému nájomcovi za podmienky, že sa postará o odstránenie starej stavby hrobu. Nie sme jediným mestom, ktoré zápasí s priestorom na cintoríne. Veríme, že vedeniu mesta sa aj tento problém k spokojnosti občanov podarí vyriešiť.