Prečo Ružomberok z baníctva nezbohatol

František DianSpoznávame RK17.11.2018

Geologická stavba podložia ružomberského chotára však nie je tvorená vyvretými horninami ako v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Kremnici... Prevažnú časť podložia katastrálneho územia mesta tvoria vápence a dolomity a tie nie sú rudonosné. Iba v pohorí Veľkej Fatry jadro tvoria granodiority a aj sopečné andezity prekryté sedimentmi. Napriek prírodným podmienkam rozvoj baníctva v stredoveku neobišiel ani naše mestečko.

Najstarší doklad o baníctve v Ružomberku je z rokov 1564 – 1573, v ktorom Urban Gegant, ťažiar na Boci, predložil banskému súdu žiadosť o ťažbu na mieste starej opustenej bane so štôlňou v doline Matejkovej. Povolenie dostal 19.9.1570 s troma mierami pozemku a baňu nazval „Das beschaffen glück“. Možno sa domnievať, že už skoršie boli robené kutacie práce a pokusy ťažby, keďže žiadal o využitie opustenej bane. Je pravdepodobné, že výťažnosť zo získanej rudy bola nízka, pretože v nasledujúcich desaťročiach nie sú záznamy o ťažbe.

Ale bohatstvo ukryté v podzemí nedalo ľuďom pokoja. V roku 1691 vyslalo mesto do Starých hôr skupinu odborníkov, aby pre ťažbu striebornej a železnej rudy nakúpili vŕtačky, dláta, kahance, hunty /banské vozíky/ a iné banícke náradie. Ťažiť sa začalo v Hlbokej doline. Prvú rudu vyťažili 9. 8. 1693, za čo mesto baníkom dalo odmenu 15 denárov. Následne mesto urobilo od hradskej ku bani cestu a baňu si dalo zaprotokolovať u banského úradu. Z B. Bystrice a z B. Štiavnice si pozvali skúsených baníkov, ktorí zaúčali tunajších deviatich baníkov. Vzorky rudy poslali na preskúmanie do B. Bystrice a pri bani postavili dom. Pre dozor nad baníkmi bol ustanovený „hutman“. O rok neskoršie začali ťažiť aj v Nižných Matejkových v „Erbštôlni“, kde bola objavená strieborná ruda. V roku 1695 tam pracovalo 8 baníkov. Výťažnosť rudy zo šácht asi nebola vysoká, pretože mesto na pokrytie banských nákladov si muselo v rokoch 1694-95požičiavať peniaze. Aj keď ťažba nebola výnosná, nezanikla. Dôkazom je nariadenie vrchnosti, keď pri búraní Likavy v roku 1707 musel Ružomberok poskytnúť aj baníkov.

Kým výťažnosť striebra bola nízka, železná ruda /limonit, siderit/ , bola na tom lepšie. A v roku 1724 spoločnosť Wolfganga Neffzera s ružomberským farárom Paulom Osvaldóczym a niekoľkými mešťanmi obnovili v ústi Hlbokej doliny na Jaziercach zanechanú železnú hutu, postavenú mestom v roku 1713 a spracúvajú v nej železnú rudu z ružomberských baní. Ťažilo sa vo viacerých šachtách. Mesto vlastnilo 18 banských podielov – kuksov a súkromní podnikatelia 4 podiely. Niektoré šachty boli málo výnosné a zanikali. V iných sa ťažilo naďalej a v roku 1794 Kremnická mincovňa oznámila, že po vytopení zaslanej rudy čisté striebro vážilo 3 marky a 13 lotov v hodnote 88 zlatých. Nevieme aké množstvo rudy bolo zaslané. Štôlne v Matejkových boli pomenovávané najmä menami svätých: sv. Margaréty, sv. Bonaventúry, sv. Anny, sv. Troch kráľov...

Na začiatku 19. storočia sa v Nižných a Vyšných Matejkových viac dolovalo striebro a olovo. Pri otvorení šachty „Matej“ /1806/ tu pracovalo 5 baníkov. V týchto šachtách sa ťažilo až do roku 1824, kedy ružomberské baníctvo pozvoľne upadalo a zaniklo. Pre menšiu výťažnosť rudy nikdy baníctvo neprinieslo mestu také zisky, ako iné banské mestá. V okolí Ružomberka sa ťažilo aj v iných lokalitách. V Baničnom /odtiaľ pomenovanie/ bolo do hĺbky dvoch metrov vyhĺbených 17 jám na ťažbu červenkastej hliny s obsahom železa – limonitu. V Borovinskom lese v Bielom Potoku sa tiež ťažila železná ruda. V doline Bystrô až do roku 1912 bola antimónová huta. V Ľubochnianskej v doline sa ťažila železná ruda, v Liptovskej Lúžnej zlato a antimón, v Liptovských Revúcach medená ruda, v Korytnici zlato...

Ešte v roku 1955 – 57 z podnetu ONV v Ružomberku bol v Matejkových urobený geologický prieskum, ktorý poukázal na mocnosť barytových vrstiev, výskyt chalkopyritu, sfaleritu, galenitu / meď, zinok, olovo, striebro, železo.../ . Pri prieskumnom vrte vytryskol silný uhličitý prameň, ktorý po niekoľkých mesiacoch stratil svoju výdatnosť. Tak končí história ružomberského baníctva. Ale bohatstvo okolitých dolín a kopcov nie je docenené a vyčerpané.