To, že si naši predkovia vybrali na vybudovanie svojho domova vyvýšené miesto, malo svoje opodstatnenie. Mesto svojou prirodzenou polohou bolo chránené proti povodniam Váhu a Revúcej. Len na škodu obyvateľov nevyužili právo opevnenia mesta a tak boli bez prekážok vystavovaní nájazdom prechádzajúcich vojsk. Táto časť mesta – námestie , patrí k najstaršie obývaným. Len neskoršie sa začal zastavovať priestor aj „Pod horou“, čiže na Podhore a Mostovej ulici. Udialo sa tak asi koncom 14. a začiatkom 15. storočia, pretože do tohto času sa na týchto uliciach spomínajú len mestské majeri. Mesto sa rozrastalo aj inými smermi, ako to povaha terénu umožňovala. Na konci 16. storočia je v protokoloch mesta spomínaná ulica Veľký Závoz a Riadok a začiatkom 17. storočia Ulica Zarevúca . Ešte začiatkom 18. storočia mesto pozostávalo z Námestia, /dnes Námestie A. Hlinku/, Podhory, Mostovej ulice, Ulice Zarevúca, Riadok, Kút /Mlynská/, Šroty a Nemeckej ulice /dnes Madačová/. Nemecká ulica dostala pomenovanie od istého Nemca Jána Kaunitza, ktorý začiatkom 18. storočia tu mal majer. Začiatkom 19. storočia pribudli nové ulice Sihoť, Jelence a Cigánska ulica /dnes Poľná/.
Dňa 20. marca 1560 udelil kráľ Ferdinand I. mestu právo nad štyrmi „ulicami“ Ludrovou, Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou bez narušenia zemepanského práva Likavy. Odvtedy boli uvedené „ulice“ súčasťou širšieho mesta. Ale práva mešťanov im boli ešte dlhú dobu odopierané. Ostatné časti ružomberského chotára boli využívané ako polia, pasienky a lesy.
Za Kaštieľom svätej Žofie boli rozľahlé lúky a pánske rybníky napájané vodou potôčika Teplica. Lúky aj v neskorších storočiach slúžili ako cvičisko pre vojakov a začiatkom 20. storočia aj ako priestor pre futbalové ihrisko vzmáhajúceho sa futbalu. Ohraničená časť Váhom, Mostovou ulicou a dnešnou Ulicou S. Viatora niesla pomenovanie Malý Polík. To preto, lebo tu boli obrábané políčka. Pri Váhu, asi tam, kde sú postavené tri vežiaky, bol sklad dreva a tu sa na Váhu zostavovali plte, ktoré sa potom plavili Považím. V blízkosti Váhu už neboli polia, ale lúka /dnes bývalá štátna nemocnica/, na ktorej sa raz za mesiac konal dobytčí trh. Aj na tejto lúke si v začiatkoch športovania nádejní futbalisti vyznačkovali futbalové ihrisko a hrávali svoje zápasy. Veľkú časť územia medzi dnešnou Ulicou S. Viatora a Kalváriou pokrývali obrábané polia. Aj preto jej udelili pomenovanie Veľký Polík. Na území dnešných Satelitov políčka boli terasovito upravené. Vidno to aj napriek dnešnej zástavbe. Ešte v polovici 19. storočia vo Veľkom Políku neboli žiadne domy. Iba na malom území bývalej textilky bola malá rybárska osada. Na dnešnom veľkom sídlisku Klačno neboli žiadne obývané domy, ale mesto tu malo majer pre chov dobytka. Na Čutkovskom potoku bol mlyn s pílou. Mlyny malo mesto aj na Rieke Revúcej, v Ludrovej, na Vlkolínci, vyše Bieleho Potoka, pod Skalami, v Matejkových a na Štiavnickom potoku. Rieka Revúca na mnohých miestach sa vylievala z koryta, rozvodňovala a vytvárala súbežné korytá, medzi ktorými vznikali menšie a väčšie ostrovčeky. Na nich si ľudia stavali príbytky a využívali ich ako polia. Táto rovinatá , južná časť chotára mesta dostala pomenovanie Roveň.
Koniec 19. a začiatok 20. storočia bol poznačený prudkým rozvojom priemyselnej výroby, stavbou fabrík, postavením železnice. To všetko kládlo na mesto požiadavky na stavbu nových bytov, rozširovanie zástavby mesta pre prichádzajúcich robotníkov s rodinami. Nastal prudký rozmach mesta a Ružomberok sa stal na území Slovenska jedným z najpriemyselnejších miest. Veríme, že aj v súčasnom období, pri poklese populácie mesta, začne pokračovať výstavba nových štvrtí mesta a vzrast mesta , ako si to všetci želáme.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia