Ružomberok po svojom vzniku a uznaní za mesto (1318) bol katolícky a na mieste súčasného farského kostola mal postavený kostolík zasvätený sv. Ladislavovi. Koncom 20-tych rokov 16. storočia sa z Európy aj v Liptove začínajú presadzovať myšlienky reformovanej cirkvi.
Horlivými zástancami novej viery v Liptove sa stali liptovskí župani J. Krušič a tiež zemepáni likavského panstva Ilešháziovci. V roku 1585 na základoch pôvodného katolíckeho kostolíka sv. Ladislava dali Štefan Ilešházi a jeho manželka Katarína Palfiová postaviť nový kostol, dnes farský kostol sv. Ondreja. V tom čase bolo zaužívané pravidlo , akého náboženstva bol zemepán, takého boli spravidla aj poddaní. Preto sa dá predpokladať, že aj obyvatelia Ružomberka a okolitých obci patrili evanjelickej cirkvi. Rovnako aj postavený kostol od roku 1611 bol protestantský. Potom od roku 1672 patril katolíkom, od roku 1683 evanjelikom, aby v roku 1709 sa dostal do trvalého vlastníctva katolíkov. V tom roku museli evanjelici chrámy opustiť a samostatná evanjelická cirkev v Ružomberku zanikla.
Až v druhej polovici 19. storočia sa počet evanjelikov v Ružomberku, ale aj v okolitých obciach zvyšoval. Samostatný cirkevný zbor v Ružomberku nebol a patrili ku Evanjelickej cirkvi v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánskej Ľupči). Dochádzka do Nemeckej Ľupče bola ďaleká. Aj preto sa evanjelici s okolitými obcami dožadovali vytvorenia samostatného zboru v Ružomberku. V roku 1872 cirkevný konvent v Nemeckej Ľupči na žiadosť Ružomberka a okolitých obcí súhlasil s osamostatnením Ružomberka a dňa 16. marca 1873 vznikol samostatný evanjelický zbor a. v. v Ružomberku. Zbor vznikol, ale vlastnú modlitebňu nemali. Nedeľné bohoslužby sa vykonávali v dome Makovických a potom v Hanckovskom dome.
Cirkevný konvent v Ružomberku hľadal riešenie ako vystavať modlitebňu. Spočiatku sa ako vhodná predstava javila prestavba kúpeného domu. Ale v marci 1873 usúdili a rozhodli, že prestavba starého domu na modlitebňu by bola komplikovaná a drahšia, ako postavenie novej modlitebne na rohu Mostovej ulice a Veľkého Závozu. Staviteľský výbor si rozdelil úlohy pre výstavbu. Bolo potrebné vyhotoviť stavebný plán, zaobstarať robotníkov, stavebný materiál, záprahy...Na dovoz piesku sa zaviazali Ružomberčania, evanjelici z Liskovej dodali drevo, evanjelici z Liptovskej Štiavnice pomohli s búracími a stavebnými prácami...
Dňa 23. júna 1873 bol položený základný kameň evanjelického chrámu s vyrytým letopočtom 1873 a pamätnými listinami. Všetko sa udialo za prítomnosti významných cirkevných osobností evanjelickej cirkvi. Na stavbu chrámu okrem farníkov ružomberského zboru prispela 50 zlatými aj nemecko-ľupčianska cirkev. Výstavba pokračovala rýchlym tempom a koncom roka bola ukončená. Slávnostná posviacka chrámu sa uskutočnila 7. decembra 1873 za prítomnosti veriacich a hostí z Oravy a Liptova. Prvým zborovým ružomberským farárom bol Ján Drahotín Makovický. Odvtedy chrám slúžil veriacim vyše päťdesiat rokov až do postavenia nového evanjelického kostola, ktorého posviacka bola vykonaná 10. 10. 1926. Dodnes budova starého evanjelického kostola stojí, i keď po prestavbe slúži iným funkciám.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia