Pred  85 - mi  rokmi  zomrel  Andrej  Hlinka

Pred 85 - mi rokmi zomrel Andrej Hlinka

František DianSpoznávame RK13.8.2023

Bol jedným z najvýznamnejších politikov prvej Československej republiky. Spoluzakladateľ Slovenskej ľudovej strany, poslanec, kňaz, rozhodujúca osobnosť v tom čase v našom meste. Karol Sidor v životopise o A. Hlinkovi napísal: „Andrej Hlinka od najútlejšej svojej mladosti hlásal boj. Celá jeho duša i telo prispôsobené je nie pokojnému pohodliu, ale boju... Nikdy, ako žiak sa po sedačky neučil, hovorievali spolužiaci. Z dosák si zbil vysokú policu, pri ktorej stojac písal a čítal a nohami robil také pohyby, ako by v sude kapustu tlačil ... Hoci bol nábožný človek, ako žiak mal z mravov dvojku, nikdy nie jednotku... Skrátka, Hlinka mal nepokoj v duši..."

Pohreb Andreja Hlinku.

Takýto náročný život a neustály boj sa podpísali na jeho zdraví. V novinách „Liptovské hlasy“ začiatkom roka 1938 uviedli: „Zdravotný stav A. Hlinku je vážne podlomený... Hoci sa necíti už tak dobre, slúži sväté omše, vybavuje korešpondenciu, prijíma stránky, píše do novín. Preto na radu lekárov už toľko necestuje a zdržuje sa viac doma...“ A potom v horúcom lete, celé Slovensko zastihla smutná správa. V utorok, 16. augusta 1938 zomrel Andrej Hlinka. „Bol svietivým vzorom horúcej rodolásky. Nestor slovenských politikov, majster rétoriky... Najráznejšia vodcovská postava v boji za slobodu slovenského národa...“

Pohreb bol v nedeľu, 21. augusta . Do Ružomberka prišlo do 50 osobitných vlakov z celého Slovenska, aby sa slovenský národ rozlúčil so svojim duchovným vodcom. Pohrebu sa zúčastnilo okolo 600 kňazov s biskupom Jánom Vojtaššákom. 0 9:00 zasadalo smútočné mestské zastupiteľstvo a prijali uznesenie na premenovanie Rínku na Námestie A. Hlinku. 0 10:00 bola vo farskom kostole zádušná svätá omša. Ulice mesta a námestie boli plné ľudí. Zhromažďovali sa smútočné vence. Mohutný veniec bol od prezidenta ČSR E. Beneša a od ministerského predsedu M. Hodžu, osobne na pohrebe prítomného.

Andrej Hlinka

O pol piatej začali cirkevné obrady. Katafalk bol vystavený pred farou (vtedy časť radnice) a na balkóne radnice boli prednášané rozlúčkové prejavy. Cirkevné obrady vykonával Dr. Karol Köper. Lúčil sa starosta mesta Anton Mederly, predseda vlády M. Hodža, J. Tiso, J. Sivák a ďalší. Po obradoch v čele smútočného sprievodu na ružomberský cintorín kráčalo do 600 duchovných a nespočítané množstvo účastníkov. Cirkevné obrady na cintoríne vykonával biskup Ján Vojtaššák. Telené pozostatky A. Hlinku boli uložené v jezuitskej krypte. Dobové noviny uvádzali , že na pohrebe sa zúčastnili desať tisíce veriacich.

František Dian

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia