Predstavy a skutočnosť o ružomberskej tržnici

František DianSpoznávame RK3.3.2024

Od udelenia výsad mesta v roku 1318 mal Ružomberok právo konania slobodných štvrtkových trhov. Celé storočia sa konávali na Rínku ( dnes Nám. A. Hlinku). Tu sa predávalo a kupovalo všetko. Od potravín, obilia, pálenky, mäsa, látok a obuvi až po remeselné výrobky z kože, hliny, vlny, železa. Proste všetko, lebo obchody ešte neboli. Ako sa mesto rozrastalo a pribúdali ulice, trhové miesto sa v minulom storočí premiestnilo na Podhoru, na začiatok Mariánskej ulice. Dnes na tomto mieste je malé parkovisko a na konci storočia tu postavila firma BEVOS polyfunkčný dom.

Predstavy.

Na konci minulého storočia mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že na zbúranisku, na konci Podhory za vtedajším obchodným domom Jednoty, na dočasnom parkovisku bude postavená krytá tržnica. Možno sa predstavitelia mesta inšpirovali Bratislavou, kde na Trnavskom mýte takáto tržnica stojí. Predstava o novej krytej tržnici bola taká, že po obvode budovy bude deväť obchodíkov s textilom, obuvou, umeleckými predmetmi. Klasické trhové komodity budú vo vnútri tržnice, ktorá svojimi pasážami, galériou na 2. podlaží bude evokovať mini model klasického mesta. Bola plánovaná predajná plocha o rozlohe 1800 m². Tržnica bola vykurovaná, vybavená sociálnymi zariadeniami. Na trhovníkov nepršalo a tovar si na noc mohli uzamknúť a neprevážať ho do skladov.

Prvá etapa výstavby začala v júli 1997 a stála 15 miliónov korún. V druhej etape za ďalších 10 miliónov mali pribudnúť reštauračné zariadenia a služby. Prevádzkovateľom bola spoločnosť F+T, spol. s. r. o. a výstavba bola realizovaná z úverových zdrojov s návratnosťou investície o 15 - 20 rokov. Práce na vybudovaní tržnice mali byť ukončené do Vianoc 1997. Neboli. Slávnostné otvorenie bolo 15. apríla 1998 a verejnosti začala tržnica slúžiť od 30. apríla. V čase otvorenia boli priestory obsadené na 75%. Cieľom postavenia tržnice bolo, aby doslúžili na uliciach umiestnené nevzhľadné stánky s predajom ovocia a zeleniny.

Skutočnosť.

Tržnica bola otvorená, ale nezaplnená predajcami. Klasickí trhovníci s ovocím a zeleninou dali prednosť priestoru medzi OD Jednota a novou tržnicou, kde boli premiestnené predajné stoly zo starej tržnice a trhové miesto bolo prekryté. Tržnica hľadala iný spôsob využiteľnosti priestoru. A keď, nie tak v dávnom období, ku tržnici bola pristavená ďalšia časť až po križovatku, tržnica stratila svoj pôvodný zámer.

A priznajme si pravdu. Načo by pre 30 000 mesto bola taká veľká tržnica? V minulom roku na trhovisku predávali po celú sezónu štyria (!!!) predajcovia a ďalší rozkladali svoje produkty na nevzhľadných pultoch pred OD, okolo neho a na Podhore. Ako pred tridsiatimi rokmi. Prečo asi? Pre vysoký nájom trhového miesta? Alebo nechcú byť vedľa konkurencie? Nezáleží vedeniu mesta na vzhľade ulíc vo svojom strede?

A k čomu slúži postavená krytá tržnica? Zmenila sa na „bankový dom“. Nakoniec, veď aj to ľudia potrebujú. Dnes si už málokto spomenie, že táto stavba mala byť ružomberskou krytou tržnicou.

Fotogaléria

Foto: Fedor Polóni