Preklincúvaná lebka

František DianSpoznávame RK25.9.2022

Jeho príbeh sa odohral už v roku 1895. Pri stavbe súčasnej radnice v susedstve farského kostola na miestach, kde predtým bol už dávnejšie zrušený cintorín, pracovali robotníci na výkopových prácach. Pri kopaní narazili na rozsiahle pohrebisko. To sa očakávalo, pretože v stredoveku boli cintoríny v susedstve kostolov a kláštorov. Pozostatkov kostier bolo na dvanásť konských povozov. Skôr, ako ich poodvážali do spoločného hrobu, hromada kostí pútala pozornosť zvedavcov.

Ľudské pozostatky prilákali aj dvoch zvedavých chlapcov zo susedného domu, ktorí na hromade objavili lebku s vrazeným klincom v hlave. Neúplnú lebku doniesli domov, nevedno s akým úmyslom. Ale svoju mamu nepotešili. Tá lebku v dome nechcela a zakopala ju pod plot, nech odpočíva v pokoji. Na jar, keď tesári opravovali drevený plot a zhodou okolností pri kopaní jám pre stĺpy, vykopali aj lebku. Neváhali a prehodili ju cez plot do záhrady evanjelického učiteľa Jozefa Holého. Pán učiteľ neobyčajnú lebku našiel, očistil od zeme a ako raritu poslal do Národného múzea v Turčianskom Svätom Martine. V múzeu popis lebky urobil Dr. Ján Petrichovich a určil s pravdepodobnosťou, že ide o lebku muža vo veku 40 – 60 rokov. Konštatoval, že na lebke neboli žiadne anomálie a 10 cm dlhý hrdzavý klinec bol vrazený do lebky po smrti a nie ako súčasť popravy. Zistil, že mŕtvola bola pôvodne na inom mieste pochovaná a lebka bola oddelená od tela neskoršie a s vhlobeným klincom zakopaná na inom mieste ako ostatné telo. V kronike mesta sa nenachádza žiadna zmienka o takejto udalosti.

V tom čase to bol v Uhorsku ojedinelý prípad takto zmrzačenej lebky. Až v neskorších desaťročiach boli podobné prípady objavené a popísané nielen v Liptove, ale aj na iných miestach v Československu. Ak to nebola vražda, čo lekár vylúčil, čo sa odohralo v minulosti? Ostáva len vysvetlenie – vampírizmus. Utkvelá predstava u ľudí, že po svete sa pohybujú upíri, vlkolaci, ktorí v noci sajú ľuďom krv. Čarodejnice a čarodejníci, ktorí počarovaním škodia ľuďom, dobytku, sú príčinou neúrody, živelných pohrôm, katastrof, záplav... Po smrti ich duch sa vracia na zem a ľuďom naďalej škodí. Aby sa duch nevracal späť na zem, takéto mŕtvoly pochovávali s reťazami poviazané, inokedy priklincované ku truhle, dolu tvárou pochované. Inokedy mŕtvolu vykopali, oddelili hlavu a zakopali na iné miesto. Do hrudníka vrazili zaostrený kôl, alebo lebku prerazili dlhým klincom. Takýmto prípadom bola aj vykopaná lebka v Ružomberku. Pri stavbe Liptovskej Mary bol podobný prípad zaznamenaný aj v Liptovskej Sielnici, v Liptovskej Mare a Liptovskom Trnovci. Ktovie, koľko prekvapení v budúcnosti nám môže priniesť ešte história mesta.