Premeny  Ružomberka

Premeny Ružomberka

František DianSpoznávame RK1.1.2023

Niečo zaniklo a iné modernejšie, novšie si preráža cestu do povedomia ľudí. V nie tak starej histórii Ružomberka sa vystriedalo viacero dielní, malých fabrík, ale aj väčších výrobných podnikov. Mnohé z nich bez náhrady zanikli. Pripomeňme si niektoré, ktorých výroba produktov sa do mesta už viac nevrátila.

Už v roku 1800 bol na Rovni vybudovaný hámor na rafinovanie surovej medi dovážanej plťami z Malužinej. Tu sa z medi vyrábali kotle a kotlíky a iný tovar domácej potreby. V Bystrom v roku 1838 bola postavená huta na vytápanie antimonitu dovážaného z Magurky. V roku 1883 bol založený „Ružomberský účastinársky spolok továrne na papierovú drevolátku.“ Továreň postavená v ústi Hlbokej doliny /na Bohúnke/ vyrábala spočiatku ročne 390 000 kg drevoviny a lepenky. Zo začiatku zamestnávala 35 ľudí a celulózu odoberali papierne v Harmanci a v Slavošovciach. Podnik pracoval do roku 1963, kedy výrobu zastavili.

V roku 1890 Ján Janček v Bielom Potoku založil továreň na zápalkové drievka. Časom sa rozšírila na výrobu zápaliek známych v celom Československu. Za Slovenského štátu boli zápalky úzkoprofilovým tovarom a ružomberská zápalkáreň pokrývala 13,6 % slovenskej spotreby zápaliek. Výroba bola zastavená v roku 1959 a demontované zariadenia továrne odvezené do Banskej Bystrice.

V roku 1871 bola založená prvá manufaktúrna tehelňa v Rovni. Ručne vyrábali 3500 tehál denne. Na konci 19. storočia ručnú výrobu nahradila strojová. K ďalšej modernizácii došlo v roku 1942 prechodom z parného na elektrický prúd a tehelňa zamestnávala 65 robotníkov a vyrábali 3,5 milióna tehál ročne. Po 2. svetovej vojne a modernizácii tehelne stúpla výroba na 20 miliónov tehál ročne a vyrábali aj tehlopanely na výstavbu bytoviek. Tehelňa zanikla a v roku 2013 riadeným odstrelom bol zlikvidovaný posledný symbol tehelne – 55 m vysoký komín.

Menšie podniky ako octáreň, borovičkáreň, kníhtlačiareň K. Salvu /1888/ spolu s textilkou a papierňami na prelome 19. a 20. storočia pozdvihli Ružomberok na najživšie a najľudnatejšie mesto nielen na Liptove, ale na celom Považí. V roku 1884 Viliam Gross na priestranstve pri Váhu povyše železničnej stanice založil podnik na triedenie a spracovanie starého textilu, koží a papiera – handráreň. Sídlo firmy bolo v Rakúsku a svoje obchodné centrá zakladal po celej Európe. V ére socializmu podnik niesol názov „Zberné suroviny.“

Ružomberok bol v minulosti známy salašníctvom a mliečnymi výrobkami. Tvaroh, syry, oštiepky, bryndzu vyrábali nielen pre vlastnú potrebu, ale aj pre obchod. Európsky zvuk o ružomberskej bryndzi zabezpečil až Peter Makovický, ktorý v roku 1888 spoločne s bratom založili bryndziareň. Postupne ju zväčšovali, modernizovali z parného pohonu na elektrický. Na prelome storočí vyrábala bryndziareň ročne okolo 200 ton bryndze a vrchol dosiahli v roku 1917, v ktorom vyrobili 700 ton.

V rovnakom roku 1888 Jozef Lichardus postavil na Podhore dom a v zadnom trakte vybudoval kováčske a zámočnícke dielne. Niekoľko desiatok pracovníkov sa venovalo puškárstvu, zámočníctvu a umeleckému kováčstvu. Počas vojnových rokov 1938 – 1945 firma vyrábala dôstojnícke kordíky pre Slovenskú armádu, ale aj dýky pre Hlinkovú gardu. V rokoch 1939 – 1940 v Bielom Potoku postavili nové výrobné haly „Železokonštrukcie Jozef Lichardus, kovopriemyslové závody“.

V roku 1891 v Malom Políku pri Váhu postavilo mesto bitúnok. Keď na tomto mieste naplánovali vystavať nemocnicu, nový bitúnok vystavali vo Veľkom Políku /1923/ v mieste, kde je dnes parkovisko Tesca. Ani tento nepretrval a zanikol ako jeho nástupca pri Liskovej. V areáli textilky na jej konci bola v roku 1896 vybudovaná zlievareň s dvoma pecami. Vyrábala rôzne kovové výrobky a textilné stroje typu Northrop. Na prelome storočí na Nemeckej ulici založil Adolf Glasner výrobňu liehovín, ktorá v roku 1921 prerástla na „Likérum, účastinná spoločnosť“.

Za bývalou pôrodnicou a detskou nemocnicou bola továreň na papierové výrobky „Maya Mill“. Vedľa nej bola továrnička Jozefa Brülla na čokoládu, cukríky a piškóty založená v roku 1911. Po vzniku ČSR /1918/ na týchto miestach bola založená chemická továreň, v ktorej sa vyrábal atrament všetkých druhov, modridlá, krémy, vosky, vazelíny... Začiatkom tridsiatych rokov továreň vyhorela a výrobu neobnovili. Na konci tridsiatych rokov 20. storočia na svojom pozemku Ján Floch Páleník vybudoval vápenku. Priľahlý lom poskytoval kvalitný vápenec, ale jeho zásoby boli obmedzené. V roku 1992 boli lom a vápenka zlikvidované a spomienkou ostávajú len trčiace komíny.

Okrem menších prevádzok, ako bola mliekareň, zanikli i väčšie ako bol FATRAN /FAPA/, Liptona, Benzinol, TATRAN s.r.o. /výroba mäsa/ , Interhotely, RUDEA, SLOWAPS, Tlačiarne SNP... Čo najviac zabolelo región Ružomberka, to bola postupná likvidácia najväčšieho zamestnávateľa BZ VIL, neskoršie TEXICOM.

Tak skončila výroba mnohých produktov, aby ustúpila konkurencii, veľkovýrobe, ale aj vinou manažmentu a politickými rozhodnutiami. Nostalgia ? Ani nie. Iba história minulosti a toho, čo sa už nevráti.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia