Premeny

František DianSpoznávame RK3.8.2025

​Život sa rokmi neustále mení. To, čo pred desiatkami rokov bolo ako najmodernejšia ponuka, dnes je samozrejmosťou, alebo aj zabudnuté.

Keď v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Ružomberku otvorili prvé predajne  samoobsluhy potravín pri križovatke SCP a oproti gymnáziu, kupujúci si takúto formu predaja nevedeli vynachváliť. Dnes obchodné reťazce vo svojich priestoroch ponúkajú všetko. Od potravín, zeleniny, ovocia, po drogériu, priemyselný tovar, oblečenie. Zanikli predajne ovocia a zeleniny – zelovoce, mliekarne, trafiky pre predaj tabakových výrobkov, opravovne obuvi, krajčírske dielne a ďalšie drobné obchodíky. Pokým ešte pred polstoročím vo štvrtok, ktorý bol trhovým dňom, si trhovníci na tržnici pre početnosť nevedeli nájsť voľnú predajnú plochu, dnes na celej Podhore nájdete štyri – päť stánkov s rovnakou ponukou zeleniny a ovocia a približne aj s rovnakými cenami.

Kedysi navštíviť tržnicu, ktorá bola na mieste parkoviska na Mariánskej ulici, bol zážitok. Tu ponúkali čerstvú zeleninu, tam zase ovocie. Obďaleč na stole mali hubári na kôpkach čerstvé huby, babky - zelinkárky liečivé byliny. Na okraji tržnice košikári vychvaľovali svoje výrobky. Nechýbali včelári predávajúci med a výrobky z vosku.

Z okolitých dedín prichádzali gazdinky s ponukou vajec, tvarohu, masla, ale aj očistenej vypitvanej hydiny, či údenárskych výrobkov. Aj výrobky z ovčieho mlieka, syr, oštiepky, parenice boli medzi ponukou. Keď dozreli na holiach čučoriedky , brusnice a na svahoch maliny, bolo nepredstaviteľné, aby na tržnici chybovali. V septembri sa tržnica zaplnila zemiakmi, kapustou a zeleninou na zimné uskladnenie. Sortiment trhovníkov bol odlišný od tržníc v Bratislave, Trnave, či Nitre. Mal svoje osobitosti, typické pre Liptov. V novembri tržnica utíchla, osirela, aby sa na jar kolotoč diania znova opakoval.Menia sa ľudia, mení sa naše mesto.

V súčasnosti sú len dve obdobia v roku, kedy tržnica prekvitá. V máji ponukou kvetov a priesad zeleniny a v októbri kyticami a vencami na hroby zosnulých. Nie, nechceme vracať koleso vývoja a premien života. Všetko je tak, ako má byť. Možno nám starším je len trocha smutno, že to pekné, príťažlivé, tradičné, aj keď máličko zastaralé sa pominulo a mladá generácia to nemá možnosť vidieť. A kto vie, či by ju to aj zaujímalo.