Presídlenci

František DianSpoznávame RK21.9.2025

V minulosti obyvatelia Liptova nemali ľahký život. Chudobná kamenitá a ílovitá pôda ich sotva mohla uživiť. Úrodnejšie polia v údolí Váhu vlastnili veľkostatkári. Na úzkych pásikoch roličiek si v priaznivom roku chudobní ľudia dopestovali zemiaky, kapustu, jačmeň, ovos, prípadne repu a inú zeleninu.

Po skončení 2. svetovej vojny pri pozemkovej reforme z rozhodnutia vlády došlo ku konfiškácii pôdy veľkostatkárov, Maďarov, Nemcov a iných zradcov českého a slovenského národa. Hlásané bolo heslo: „Pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú.“ Malí a strední roľníci očakávali, že skonfiškovaná pôda bude rozparcelovaná a každý dostane kus poľa. Nestalo sa tak. Pôda pre všetkých nepostačovala.

V južných krajoch Slovenska, v okolí Bratislavy, v pohraničných oblastiach Čiech ostali prázdne domy, neobrábané polia po vysídlených Nemcoch a Maďaroch. Súčasťou novej pozemkovej reformy bolo aj zriadenie presídľovacích komisií. V Liptove mala takáto komisia svoje sídlo v Liptovskom Mikuláši. Obyvateľom ponúkali presídlenie do iných oblastí Československa na opustené majetky. Už v auguste 1945 v rámci tejto kolonizácie presídlilo z vojnou poškodeného Jalovca a Trnovca osem rodín na bývalý grófsky maďarský veľkostatok do Kalnej nad Hronom pri Leviciach.

Podľa iných údajov ich nasledovalo ďalších osem rodín. V apríli 1946 z nižného konca Liptovskej Lúžnej odišlo 37 rodín na veľkostatok do Číčova pri Komárne. Svoje nehnuteľnosti ponechali v prenájme svojim rodinám. Ďalší obyvatelia z liptovských dedín odchádzali do pohraničných oblastí v Čechách aj s trochou obavy, čo keď sa Nemci vrátia a vysťahujú nás. Dňa 16. februára 1948 sa z Liptovskej Lúžnej odsťahovalo do Rusoviec pri Bratislave devätnásť rodín. Rovnako do bývalých nemeckých obcí v okolí Bratislavy sa presídlilo desať rodín z Liptovskej Kokavy a šestnásť rodín z Pribyliny.

Miestny národný výbor v Ružomberku, v roku 1947,  neodporúčal parcelovať pôdu veľkostatkárov. Pre tých, ktorí mali záujem byť roľníkmi a obrábať pôdu, navrhovali predstavitelia mesta presídlenie a kolonizáciu južného Slovenska. Desiatky rodín roľníkov sa vtedy z Liptova natrvalo presťahovali do obcí južného Slovenska. Tam najrýchlejšie získali pôdu a nie raz aj vhodné bývanie. Nemáme v záznamoch koľko rodín a z ktorých dedín sa presťahovali na dolnú zem. A čo sa stalo s pôdou veľkostatkárov v okolí Ružomberka? Veľkostatky Egona Rakovského v obciach Štiavnička, Liptovská Štiavnica, Liptovská Osada, Ružomberok; majetok Mikuláša Pružinského v obciach Bešeňová, Vlašky, Vŕbie; Šarloty Mikovej v Ivachnovej; Štefana Tholta v Liptovskej Štiavnici, Ludrovej, Ružomberku; Kolomana Turanského v Turíku boli skonfiškované, rozparcelované a v ďalších rokoch sa stali pôdnym fondom pre zakladajúce Jednotné roľnícke družstvá. O tom, či sa niektorí presídlenci z južných krajov vrátili späť na Liptov, nevieme.