Príbeh železničnej stanice pri prechode frontu

František DianSpoznávame RK29.3.2020

Už v zime na prelome rokov 1944/45 bola železničná doprava nepravidelná, sprevádzaná meškajúcimi vlakmi. Spôsobovalo to problémy robotníkom dochádzajúcim do práce v Slovenskej papierni a v textilke, ale aj študentom gymnázia. Na železnici mala prednosť preprava vojenských transportov s technikou, preprava evakuovaného tovaru, materiálu a potravín. Preprava po železnici bola pre presun vojska a techniky najvhodnejším riešením, ale aj cieľom pozornosti bojujúcich strán.

Dňa 15. januára 1945 o 20:47 narazil vlak pred Ružomberkom na mínu. Rušeň bol jednou osou vykoľajený, doprava prerušená až do nasledujúceho dňa. O mesiac neskôr, 14. februára, bol na korytnickej trati na 11,7 km na Podsuchej partizánmi podmínovaný a vyhodený železničný a cestný most cez rieku Revúcu. Spôsobilo to nielen prerušenie dopravy, ale rušeň so služobnými vozňami ostal odstavený v Liptovskej Osade – Píle. Začiatok apríla 1945 už bol neodvratný príchod frontu. Prvý aprílový deň o 9:00 hod. sa na oblohe objavili dve lietadlá Červenej armády. Cieľom bolo zhodenie asi 17 bômb na železnicu, aby zabránili nemeckému vojsku odvlečenie rušňov a vozňov na západ. Ale trať bombardovanie neporušilo. Dve bomby padli v blízkosti vchodu do Slovenskej papierne pri korytnickej trati. Ďalšie do kameňolomu pod Mníchom, na koľajište korytnického nástupišťa, kde zabili niekoľko ľudí a ostatné padli do polí. Na železničnom zariadení nevznikli žiadne škody.

Dňa 3. apríla nemecké vojsko zničilo celú trať a zariadenia trate od Liptovskej Teplej po Ružomberok. Použili na to špeciálne zariadenie na koľajniciach, ktoré za sebou vytrhávalo železničné podvaly spod koľajníc. V tom čase bola jednokoľajná trať. Týmto zničením koľajišťa bolo prerušené vlakové spojenie medzi Ružomberkom v smere na Liptovský Mikuláš. V ďalšom dni mali Nemci naponáhlo. Pod Mníchom podmínovali a odpálili oporný múr, čím sutinami zatarasili koľajisko. V stanici povytrhávali koľajnice a na korytnickej trati na 0,6 km pri papierni vyhodili most ponad Váh. Rovnaký osud stihol železný most ponad Váh z Mostovej ulice na stanicu /dnes lavica pre chodcov/. Posledné vozne so záložným rušňom boli odvlečené v smere na Žilinu a do povetria vyhodený Kráľovanský most. O 13:30 v rovnaký deň /4. 4./ bola do vzduchu vyhodená budova staničnej pokladnice a murovaná časť dodacieho skladu. Nakladacia rampa pri sklade bola zdemolovaná, koľajište zničené. O 15:00 vyhodili Nemci do povetria budovu vodárne s nádržou na vodu. Je to tá vysoká hranolovitá budova pri budove stanice, v ktorej nádrž s vodou bola určená pre napájanie parných rušňov v stanici. Tým bola demolácia stanice, koľajišťa a zariadení zavŕšená.

Trvalo dva mesiace, kým sa podarilo trať sprejazdniť. Dovtedy na trati robili úpravu železničného zvršku, pokladali koľajnice, naprávali škody na trati. Dňa 29. júna 1945 o 14:00 hod. prišiel po vojne prvý vlak z Liptovského Mikuláša. Pred príchodom vlaku s č. 655 zamestnanci stanice a ďalší obyvatelia v slávnostnom sprievode prešli mestom a na stanici uvítali prvý vlak. Slávnostný príhovor predniesol predseda ONV v Ružomberku Rudolf Strechaj a po ňom prednosta stanice Ing. Karol Kiššík. Vlak potom pokračoval v jazde až do Kráľovian po most, odkiaľ sa o 16:00 hod vrátil a bol vypravený do Liptovského Mikuláša. Po odchode vlaku bola spontánna veselica – majáles, ktorý sa pretiahol až do neskorých hodín. Pravidelná preprava na trati z Liptovského Mikuláša po most v Kráľovanoch začala 2. júla 1945. Zničenú vodáreň a napojenie na mestský vodovod sa podarilo uviesť do činnosti až 21. septembra po tom, keď zo stavby museli odstrániť aj nevybuchnuté míny. Ukončenie prác na ďalšej koľaji a odovzdanie do užívania bolo až 20. decembra 1945. V tom čase železnice trpeli nedostatkom rušňov a vozňov, pretože časť bola zničená a časť odvlečená. Postupne sa život na železnici a cestovanie dostávalo do normálne prevádzky a vozňový park sa rozširoval.