Lieska obyčajná (lieska) je ker, ktorý sa v oblasti Liptova vyskytuje na každom kroku. Nachádza sa najmä na okrajoch lúk a v blízkosti lesa. Lieska je náletová drevina, ktorá sa ľahko rozosieva a rozrastá všade, kde sa o lúky a les nikto nestará. A keďže v dnešnej dobe je miest, ktoré boli v minulosti obhospodarované a dnes už nie sú, mnoho, nie je problém pri prechádzke natrafiť na tento ľahko rozoznateľný ker.
Nás však zaujíma najmä plod liesky, ktorým je lieskový orech (lieskovec). Lieskovce sa dajú zbierať už od konca leta, jeseň je však na zber vhodnejšia. Čím je plod liesky dozretejší, tým tmavšie sfarbenie má. Sfarbenie od svetlozelenej po hnedú nám napovie, v akom štádiu dozrievania sa orechy nachádzajú. Zelené orechy sú určené na priamu konzumáciu a hnedé, suchšie, sú vhodnejšie na skladovanie. Nazbierané orechy je dobré sušiť a skladovať vylúskané, aby sa prípadné červy, ktoré sa v nich často vyskytujú, po zjedení jedného plodu nepresunuli do ďalšieho.
Na to, že liesky sú vlastne burinou, majú pozoruhodné vlastnosti a dokážu dopĺňať vzácne minerály a vitamíny do tela. Mangán, horčík, zinok, selén, vitamíny A, B, C, E, K a ďalšie zložky ako omega 3 mastné kyseliny majú vplyv na udržiavanie zdravého organizmu, psychickej pohody a posilnenie imunity. Lokalitu, kam sa vyberieme, sme zvolili tak, aby bola ďalej od frekventovaných ciest, či obydlí. Zarastajúce políčka okolo Vlkolínca sú plné liesok, dokonca lieskových hájov. V miestach, kde sa v minulosti pestovali plodiny, či pásol dobytok, sú dnes častokrát lieskové porasty, ktoré postupne menia ráz krajiny.
Vychádzku začíname vo Vlkolínci, kam sa vieme dopraviť len vlastnou dopravou, prípadne sa môžeme "priblížiť" autobusmi MAD (MHD) či prímestskými autobusovými linkami do Bieleho Potoka, odkiaľ sa do Vlkolínca môžeme prejsť peši po turistickom chodníku či prístupovej ceste.
Vo Vlkolínci sa vyberieme k miestnej reštaurácii v hornej časti Vlkolínca. Prejdeme cez dvor reštaurácie do záhrady, ktorou prejdeme pomedzi mladé ovocné stromky k plotu záhradiek. Potom odbočíme doľava a schádzame popri plote niekoľko desiatok metrov nižšie, kde odbočíme doprava popri plote na nenápadnú cestičku. Cestička nás vedie na polia za vlkolínskymi domčekmi a humnami. Míňame drevené štále (senníky) a pokračujeme po mierne klesajúcej ceste k lesu. Pri lese cestička odbočí prudko doľava a prechádza popri krmelci pre lesnú zver. Cestička zarezaná do svahu mierne stúpa a odkrýva výhľady na blízke okolie Vlkolínca a aj samotný Vlkolínec. Už okolo cestičky natrafíme na liesky a môžeme si vychutnať prvé úlovky orieškov. Cestička nás vedie ďalej
popri upravenej studničke, ďalšom štáli a informačnom paneli. Pokračujeme ďalej a v strmšom stúpaní prichádzame k ďalšiemu informačnému panelu, pod ktorým sa naskytne zaujímavý pohľad na Vlkolínec so Západnými Tatrami nad ním. Prichádzame na lúku nazývanú "Laz". Na nej sa nachádzajú dva drevené štále a pod ňou rozsiahle lieskové háje. Okrem liesok si cestou môžeme natrhať šípky, hloh či pár trniek, ktoré môžeme priamo na mieste aj skonzumovať a získať z nich priamo do organizmu nejaké vitamíny. Po nazbieraní orieškov sa vraciame rovnakou trasou do Vlkolínca a nezabudneme pri návrate pozbierať to, čo do prírody nepatrí, aby naše lesy ostali čisté, zdravé a mohli nás liečiť, či už fyzicky alebo psychicky.
Tento rok je úroda orechov malá a aj to málo, čo sa urodilo, spotrebovali veveričky, medvede, či vtáky, ktoré si na nich tiež radi pochutia. Viac ako lieskovcov sme si tentokrát nazbierali šípok, ale minulý rok to bolo inak. Vtedy bolo lieskovcov viac.
Veríme, že ďalší námet na vychádzku vás motivuje a niekedy zavítate aj
do týchto končín. V súlade s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko dbáme
na to, že budeme objavovať okolie šetrne, aby si to, čo máme, mohli
vychutnať aj generácie, ktoré prídu po nás a tiež podporíme miestnych
obyvateľov, či podnikateľov využitím služieb, ktoré ponúkajú. Na záver by sme chceli upozorniť, že v popisovanej lokalite sa vyskytuje veľké množstvo lesnej zveri, nevynímajúc medveďa hnedého.
Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centra
Ružomberok.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia